Pôvodný názov:
Curriculum, Pedagogy and Educational Research: The Work of Lawrence Stenhouse
Obsah knihy:
Lawrence Stenhouse bol jedným z najvýznamnejších, najoriginálnejších a najvplyvnejších pedagógov svojej generácie. Jeho teórie o učebných plánoch, tvorbe učebných osnov, pedagogike, výskume učiteľov a výskume ako základe pre vyučovanie sú stále presvedčivé a svieže a naďalej predstavujú protipól inštrumentálneho a technokratického myslenia vo vzdelávaní. V tejto knihe renomovaní pedagógovia opisujú Stenhouseov prínos pre vzdelávanie, skúmajú súčasný význam jeho myslenia a približujú jeho dielo a odkaz širokému okruhu študentov, učiteľov, vychovávateľov učiteľov a ďalších osôb pôsobiacich v oblasti vzdelávania.
Stenhouse považoval za hlavný cieľ vzdelávania rozvoj individuality prostredníctvom tvorivého a kritického vzťahu ku kultúre. Bol prvým zástancom inkluzívneho vzdelávania a usiloval sa o to, aby všetci žiaci mali k dispozícii vzdelávanie, ktoré je pre nich výzvou a posilňuje ich. Podľa Stenhousa mnohé problémy vzdelávania nevyplývali ani tak z jeho obsahu, ako skôr z podmienok, za ktorých sa od žiakov vyžadoval prístup k nemu. Preto bol priekopníkom prístupu k reforme učebných osnov, ktorý zdôrazňoval kvalitu vzdelávacieho procesu a hodnoty, ktoré ho definovali, na rozdiel od "racionálneho plánovania učebných osnov", ktoré zdôrazňovalo predbežnú špecifikáciu merateľných výsledkov vzdelávania. Stenhouse navrhol najambicióznejšiu stratégiu hnutia za reformu učebných osnov, "procesný model", a bol jeho hlavným teoretikom. Jeho myšlienka "učiteľa ako výskumníka" bola základom tejto stratégie ako prostriedku, pomocou ktorého by učitelia mohli postupne realizovať hodnoty, ktoré definujú hodnotný vzdelávací proces, v konkrétnych formách činnosti v rámci svojich tried a škôl.
Stenhouseov jedinečný prínos do oblasti kurikula spočíval v jeho osobitom poňatí vzťahu medzi učiteľom (autorita), žiakom (autonómia) a predmetom (porozumenie). Stenhouse, ktorý vychádzal zo svojho epistemologického skepticizmu a ktorý sa utváral pri stretnutiach s odborne rozhľadenými učiteľmi, ktorí si vážili a rozvíjali intelektuálnu nezávislosť žiakov, si veľmi dobre uvedomoval, akým spôsobom vyučovanie posilňuje alebo brzdí, rozvíja alebo vytláča potenciál autonómneho myslenia žiakov. Zmenil vzťah medzi teóriou učebných osnov, výskumom v oblasti vzdelávania a učiteľmi; postavil učiteľov priamo do centra procesu tvorby učebných osnov a učiteľa ako výskumníka do centra učiteľskej profesionality.
