Kultúrne dejiny demokracie v novoveku

Pôvodný názov:

A Cultural History of Democracy in the Modern Age

Obsah knihy:

Tento zväzok sa zaoberá demokraciou v 20. storočí a skúma triumf, krízy, obnovu a odolnosť demokracie a s ňou spojených kultúr v tomto období.

Od roku 1920 sa demokracia stala hegemonickým diskurzom v politických kultúrach do takej miery, že aj jej nepriatelia sa hlásili k jej odkazu. Zánik impérií znamenal bezprecedentnú globalizáciu demokratických ašpirácií. Postupne sa odstraňovali rodové a rasové bariéry a väčšia rovnosť dávala občianstvu nový význam. Avšak už v roku 1922 sa demokracia ocitla na vedľajšej koľaji v súvislosti s nástupom fašizmu. Aj po jeho porážke v roku 1945 liberálna demokracia zanikla všade tam, kde zvíťazila komunistická demokracia. Situácia sa opäť zmenila od roku 1989, ale demokratickú pýchu vtedy preveril nástup nového nepriateľa - populizmu. Paradoxom je, že storočie triumfu demokracie bolo zároveň storočím jej takmer konečnej porážky, pričom mier a stabilita, ktoré si všetci želali a mnohí očakávali ako výsledok rozšírenia demokracie, boli prinajlepšom občasné a geograficky obmedzené.

Každá kapitola sa zameriava na inú tému: suverenita, sloboda a právny štát, "spoločné dobro", ekonomická a sociálna demokracia, náboženstvo a princípy politickej povinnosti, občianstvo a rod, etnicita, rasa a nacionalizmus, demokratické krízy, revolúcie a občiansky odpor, medzinárodné vzťahy a demokratická politika mimo polis. Týchto desať rôznych prístupov k demokracii od roku 1920 ponúka globálne, synoptické a skúmavé skúmanie tejto témy.