Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha prináša provokatívnu tézu, že nevraživosť a násilie sú často namierené skôr voči tým, ktorí sú podobní, než voči cudzím. Autor Russell Jacoby skúma historické príklady na podporu svojho tvrdenia, pričom sa zameriava najmä na antisemitizmus a bratovraždu. Hoci mnohí čitatelia považujú Jacobyho prístup za presvedčivý a intelektuálne podnetný, niektorí sú voči jeho záverom skeptickí a tvrdia, že podceňuje úlohu odlišnosti, ktorá prispieva k násiliu.
Výhody:⬤ Presvedčivé argumenty, ktoré spochybňujú tradičné názory na násilie
⬤ dobre napísaná a prístupná próza
⬤ dôkladné skúmanie historických a kultúrnych príkladov
⬤ nastoľuje dôležité otázky o schopnosti ľudstva páchať násilie.
Nevýhody:⬤ Niektorí čitatelia považujú tézy za chabé a bez dostatočných dôkazov
⬤ kritika naznačuje, že Jacoby príliš zjednodušuje zložité korene násilia tým, že sa príliš zameriava na podobnosť a zanedbáva vplyv rozdielnosti
⬤ niekoľko čitateľov tvrdí, že protipríklady oslabujú jeho tvrdenia.
(na základe 8 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
Bloodlust: On the Roots of Violence from Cain and Abel to the Present
Obsah knihy:
V PRIEBEHU HISTÓRIE A V RÔZNYCH KULTÚRACHnajčastejšou formou násilia je násilie medzi členmi rodiny a susedmi alebo príbuznými komunitami - vo veľkých i malých občianskych vojnách. Od útoku až po genocídu, od atentátu až po masaker, násilie sa zvyčajne objavuje vo vnútri rodiny. Viac sa musíte báť manželského partnera, bývalého manžela alebo spolupracovníka ako niekoho, koho nepoznáte.
Russell Jacoby v tejto brilantnej polemike tvrdí, že násilie najčastejšie a najbrutálnejšie prepuká medzi tými, ktorí sú nám najbližšie. Indický nacionalista zavraždil Mohandasa Gándhího, "otca" Indie. Egyptský moslim zavraždil Anvara Sadata, prezidenta Egypta a nositeľa Nobelovej ceny za mier. Izraelský Žid zavraždil Jicchaka Rabina, izraelského premiéra a rovnako nositeľa Nobelovej ceny za mier. Genocída sa najčastejšie týka príbuzných skupín. Nemeckí kresťania v 30. rokoch 20. storočia boli tak úzko prepojení s nemeckými Židmi, že na rozlíšenie týchto skupín bola potrebná žltá hviezda. Srbi a moslimovia v Bosne, podobne ako Hutuovia a Tutsiovia v Rwande, sú často nerozoznateľní aj navzájom.
Táto myšlienka je v rozpore so zdravým rozumom i kolektívnou múdrosťou učiteľov a kazateľov, ktorí tvrdia, že sa bojíme - a niekedy by sme sa mali báť - "iného", nebezpečného cudzinca. Občania aj učenci veria, že nepriatelia číhajú na ulici a za ňou, kde čelíme "stretu civilizácií" s cudzincami, ktorí spochybňujú náš spôsob života. Jacoby ponúka znepokojujúcejšiu pravdu: neohrozuje nás ani tak neznámy, ale známy. S oveľa väčšou pravidelnosťou a jedovatosťou útočíme na svojich bratov - príbuzných, známych, susedov - ako na cudzincov.
Jacoby prepletá biblický príbeh Kaina a Ábela, Freudov "narcizmus drobných rozdielov", poznatky o antisemitizme a mizogýnii, ako aj nové analýzy "občianskych" krviprelievaní od masakru na Deň svätého Bartolomeja v šestnástom storočí až po genocídu a terorizmus v našich časoch a obracia históriu naruby, aby ponúkol provokatívne nové chápanie násilných konfrontácií v priebehu storočí. "Keď premýšľame o zlom, siahame po dobrom," hovorí v úvode. Tento vášnivý, kontraintuitívny opis nám poskytuje bezprecedentný pohľad na korene násilia.
