Hodnotenie:
Kniha ponúka podrobnú analýzu križiackych výprav, spochybňuje bežné mylné predstavy a poskytuje pohľad na ich historický význam a súčasné dôsledky. Pozostáva zo série esejí, ktoré skúmajú rôzne pohľady na križiacke výpravy, pričom sa zameriavajú najmä na ich náboženské motivácie a vplyv na kresťansko-moslimské vzťahy.
Výhody:Čitatelia knihu chválili za jasný, stručný a inteligentný text, chvályhodnú vyváženosť a solídny výskum. Účinne osvetľuje zložitosť križiackych výprav, podnecuje k novému chápaniu historických udalostí a prináša podrobné poznatky relevantné pre súčasnú spoločensko-politickú dynamiku. Mnohým pomohla pochopiť historickú pamäť križiackych výprav a mylné predstavy o nich. Kniha sa vyznačuje aj originálnym pohľadom a informatívnym obsahom.
Nevýhody:Niektoré recenzie poukazovali na to, že kniha môže byť suchá, ťažká a nie najľahšie sa číta. Niekoľko čitateľov malo pocit, že jej v niektorých oblastiach chýba hĺbka, najmä pokiaľ ide o perspektívu islamu a súčasné problémy. Vyskytli sa aj pripomienky k ťažkostiam s pochopením materiálu, najmä pre tých, ktorí nepoznajú časovú os križiackych výprav.
(na základe 21 čitateľských recenzií)
The Crusades, Christianity, and Islam
Križiacke výpravy boli kajúcne vojnové púte v Levante a východnom Stredomorí, ako aj v severnej Afrike, Španielsku, Portugalsku, Poľsku, Pobaltí, Maďarsku, na Balkáne a v západnej Európe. Tieto sväté vojny, ktoré sa začali v jedenástom storočí a skončili sa až v osemnástom, sa viedli proti moslimom a iným nepriateľom Cirkvi, pričom do boja za kresťanstvo sa zapojili celé generácie laikov a laikiek.
Križiacke vojny majú významné postavenie v dnešnom nábožensko-politickom nepriateľstve, avšak vnímanie týchto vojen arabskými nacionalistami, panislamistami a mnohými na Západe je hlboko skreslené jazykom a obrazmi európskeho imperializmu devätnásteho storočia. Jonathan Riley-Smith sa v tejto knihe vracia k skutočnému príbehu križiackych výprav a vysvetľuje, prečo a kde sa bojovalo a ako hlboko sa ich príbehy a symbolika zakorenili v ľudovom katolíckom myslení a zbožnom živote.
Na základe tejto histórie Riley-Smith sleduje dedičstvo križiackych výprav v modernej dobe, konkrétne v postojoch európskych imperialistov a kolonialistov a vo viere moslimov dvadsiateho storočia. Európania si vytvorili interpretáciu križiackych výprav na základe spisov Waltera Scotta a francúzskeho súčasníka Josepha-Francoisa Michauda. Scott vykresľoval islamské spoločnosti ako pokrokovo zmýšľajúce, zatiaľ čo kresťanských križiakov považoval za kultúrne zaostalých a často morálne skazených. Michaud, naopak, križiacke výpravy oslavoval a jeho stúpenci využívali ich obrazy na osvetlenie imperiálnych dobrodružstiev.
Tieto zobrazenia mali hlboký vplyv na súčasnú západnú mienku, ako aj na postoje moslimov k ich minulosti a súčasnosti. Či už sa križiacke výpravy považovali za platný prejav božského podnikania kresťanstva, alebo sa odsudzovali ako zbraň impéria, boli po stáročia mocným rétorickým nástrojom. Riley-Smith tvrdí, že na to, aby sme pochopili záujmy islamských džihádistov a charakter západného diskurzu o Blízkom východe, musíme pochopiť, ako sa v devätnástom a dvadsiatom storočí formovali obrazy križiactva.
