Hodnotenie:
Kniha Madame Guyon je hlboké duchovné dielo, ktoré sa zameriava na rozvíjanie blízkeho vzťahu s Bohom prostredníctvom modlitby a kontemplácie. Vychádza z autorkinho učenia a skúseností, ktoré niektorí čitatelia považujú za hlboké a meniace život. Kniha si však vyžaduje pozorné čítanie kvôli svojej komplexnosti a historickému kontextu jej jazyka.
Výhody:⬤ Hlboké duchovné poznatky, ktoré inšpirujú a povzbudzujú k bližšiemu vzťahu s Bohom.
⬤ Považované za významné dielo v oblasti kresťanskej spirituality a modlitby.
⬤ Mnohí čitatelia ju považujú za transformujúcu a meniacu život.
⬤ Podporuje pomalý, kontemplatívny prístup k čítaniu, ktorý vedie k hlbšiemu porozumeniu.
⬤ Chválená pre svoju autentickosť a hĺbku v porovnaní so zjednodušenými verziami.
⬤ Zložitý jazyk a staromódne písmo môžu spôsobiť, že je náročné ju čítať a pochopiť.
⬤ Vyžaduje si pozorné a pomalé čítanie, ktoré nemusí byť vhodné pre všetkých čitateľov.
⬤ Pre niektorých je ťažké pochopiť niektoré pojmy alebo tvrdenia vzhľadom na hĺbku materiálu.
⬤ Niektoré recenzie uvádzajú nesúhlas s konkrétnymi prekladmi alebo zjednodušenými verziami textu.
(na základe 29 čitateľských recenzií)
A Short and Easy Method of Prayer
Jeanne-Marie Bouvier de la Motte-Guyon (všeobecne známa ako Madame Guyon) bola francúzska mystička a jedna z hlavných zástancov kvietizmu. Guyonová verila, že človek by sa mal neustále modliť a že pri akejkoľvek činnosti by mal tráviť čas s Bohom.
„Modlitba je kľúčom k dokonalosti a zvrchovanému šťastiu; je účinným prostriedkom, ako sa zbaviť všetkých nerestí a získať všetky cnosti; pretože spôsob, ako sa stať dokonalým, je žiť v prítomnosti Boha. On sám nám to hovorí: „Choď predo mnou a buď dokonalý“ 1 Moj 17,1. Jedine modlitba ťa môže priviesť do jeho prítomnosti a neustále ťa tam udržiavať.“ Ako napísala v jednej zo svojich básní: „Bolo obdobie, keď som si vybrala čas a miesto na modlitbu...
Ale teraz hľadám tú neustálu modlitbu, vo vnútornom tichu známu...“ Podobne ako svätý Augustín, svätý Tomáš Akvinský, Kalvín a Martin Luther si myslela, že oslobodenie človeka môže prísť len od Boha ako vonkajšieho zdroja, nikdy nie z vnútra samotného človeka. V súlade s tým má Boh rozhodnúť o tom, kto má byť spasený, bez ohľadu na úsilie alebo priemysel niekoho iného.
On potom v dôsledku svojej slobodnej vôle udeľuje svoju priazeň ako dar. Proti tomuto predurčeniu sa postavili pelagiáni, ktorí ho považovali za iracionálne v tom zmysle, že Boh uprednostní zlého hriešnika pred dobrým človekom.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)