Kompletné básne Johna Keatsa

Recenzie čitateľov

V recenziách na knihu Johna Keatsa „Truly Complete Poems“ sa vyzdvihuje jej komplexnosť, ľahká čitateľnosť a celková kvalita. Mnohí čitatelia oceňujú úplnosť Keatsových diel v dobre spracovanom a atraktívne podanom formáte. Niektorí však vyjadrujú nespokojnosť s konkrétnymi problémami vo vydaniach, ako je napríklad absencia prepojeného obsahu vo vydaní pre Kindle a správy o neúplných textoch v iných exemplároch.

Komplexná zbierka Keatsovej poézie, ľahko čitateľná s jasným písmom, dobre zviazaná, obsahuje užitočné indexy názvov a prvých veršov, chválená za prístupnosť a prezentáciu, mnohí čitatelia ju považujú za povinnú výbavu pre milovníkov poézie.

V niektorých vydaniach môže chýbať prepojený obsah, správy o neúplných textoch (napr. škrty v „Predvečer svätej Agnes“) a niekoľkým čitateľom sa niektoré básne zdali menej pútavé pri tichom čítaní.

(na základe 41 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Complete Poems of John Keats

Obsah knihy:

„Myslím, že po svojej smrti budem patriť medzi anglických básnikov,“ triezvo prorokoval John Keats v roku 1818, keď začal písať blankytný epos Hyperion. Dodnes sa považuje za archetypálneho romantického génia, ktorý skúmal hranice predstavivosti a oslavoval pôžitky zmyslov, ale tragicky predčasne zomrel.

Edmund Wilson ho považuje za „jedného z poltucta najväčších anglických spisovateľov“ a T. S. Eliot vzdal hold shakespearovskej kvalite Keatsovej veľkosti.

Jeho dielo skutočne prežilo lepšie ako dielo ktoréhokoľvek z jeho súčasníkov devalváciu romantickej poézie, ktorá sa začala začiatkom tohto storočia. Toto vydanie Modern Library obsahuje všetky Keatsove veľkolepé verše: Anežky; jeho sonety a ódy; alegorický román Endymion a päťaktovú básnickú tragédiu Otho Veľký.

Predstavené sú aj slávne posmrtné a uletené básne vrátane fragmentárnej „Evy svätého Marka“ a veľkej „La Belle Dame sans Merci“, azda najvýznamnejšej literárnej balady v jazyku. „Nikto iný v anglickej poézii, okrem Shakespeara, nemá vo vyjadrovaní takú fascinujúcu jemnosť ako Keats, jeho vnímanie krásna,“ povedal Matthew Arnold.

„V schopnosti naturalistickej interpretácie, v tom, čo nazývame prirodzenou mágiou, sa radí k Shakespearovi.