Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.
Commentary on Genesis
Od útleho detstva slepý egyptský teológ a mních Didymus (asi 313-398) disponoval majstrovskými znalosťami Písma, filozofie a predchádzajúceho biblického výkladu, čím si získal úctu svojich súčasníkov Atanáza, Antonia Egyptského, Hieronyma, Rufina a Palladia, ako aj historikov Sokrata a Teodoreta v desaťročiach nasledujúcich po jeho smrti. Piaty ekumenický koncil ho však v roku 553 anathemizoval pre jeho využívanie a obhajobu Origenových diel a toto odsúdenie môže byť príčinou straty mnohých Didymových spisov. Jeroným a Palladius spomínajú, že Didymus napísal komentáre k starozákonným knihám; predpokladalo sa, že tieto komentáre sa už nezachovali, až kým sa v roku 1941 v egyptskom meste Tura neobjavili papyrusy obsahujúce komentáre ku knihám Genezis, Zachariáš, Jób, Kazateľ a niektoré žalmy.
Niektoré črty komentára ku knihe Genezis, ktorý sa, žiaľ, nezachoval celý, naznačujú, že by mohlo ísť o Didymovo prvé dielo. Okrem mlčania o jeho iných dielach sa tu poznámky o konkrétnych herézach, ako aj kristologické výklady vyskytujú oveľa menej často ako v jeho komentári k Zachariášovi (predtým publikovanom vo Fathers of the Church, zv. 111). Okrem toho väčšie spoliehanie sa na Filóna a Origena môže naznačovať relatívnu neskúsenosť.
Zatiaľ čo Didymus v tomto komentári výslovne menuje Filóna, Origena nikdy neoznačuje ako jeden zo svojich zdrojov, dokonca ani vtedy, keď ho doslovne cituje. Podobne ako Origenes odmieta antropomorfné výklady a pristupuje k alegorickému prístupu, keď ho doslovný význam odrádza. Nezanedbáva však ani doslovno-historickú rovinu; pozri napríklad jeho skúmanie príbehu o potope. Všetky tri Origenove úrovne výkladu - doslovná, morálna a alegorická - sú tu mobilizované. Tento doteraz nepreložený text má zásadný význam pre štúdium štvrtého storočia a monumentálneho Origenovho vplyvu.
