Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 3 hlasoch.
Commentary on the Twelve Prophets, Volume 2
Prínos Cyrila Alexandrijského pre teológiu sa neobmedzuje len na jeho významnú úlohu v christologickom konflikte v piatom storočí, ale má zásadný význam aj pre rozvoj biblickej exegézy.
Cyril čerpá poznatky od starších súčasníkov, do hĺbky skúma historické súvislosti prorockých textov a pri odvodzovaní svojich interpretácií využíva svoje znalosti udalostí a geografických lokalít. Hoci sú jeho vedomosti nedokonalé, jeho prístup si zaslúži obdiv, pretože spája historickú analýzu s morálnym a duchovným hľadiskom, čím dosahuje rovnováhu, ktorú nemožno označiť ani za ""alexandrijskú"", ani za ""antiochijskú"".
Túto rovnováhu zabezpečuje široká rozmanitosť Cyrilových zdrojov, konkrétne Didymosa Slepého, Jeronýma a Teodora z Mopsuestie. Cyril zasa priamo ovplyvnil Teodoreta z Kýru, čím vytvoril spojovací článok v postupnosti patristického exegetického vývoja. Pre Cyrila, ako aj pre Otcov všeobecne, vnútorná jednota Biblie zaručuje, že jej texty možno aplikovať na výklad iných textov v rámci biblického kánonu.
Ústredným bodom Cyrilovho výkladu je vzťah medzi Bohom a jeho ľudom, ktorý sa odvíja v priebehu dejín a odhaľuje zvrchovaného Boha, ktorý síce netoleruje žiadnu neveru, ale trpezlivo napravuje bludárov. Tento vzťah je základom motívu, ktorý zjednocuje Starý a Nový zákon, pričom proroci slúžia ako predchodcovia Spasiteľa; preto ich ohlasovanie, hoci často zamerané na udalosti ich vlastnej doby, hovorí k veriacim všetkých epoch.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)