Kniha predslovov

Recenzie čitateľov

V recenziách sa odráža hlboká úcta k štýlu písania a postrehom H. L. Menckena, pričom sa vyzdvihuje pútavosť jeho esejí aj aktuálny kontext jeho tém. Recenzenti si všimli Menckenov jedinečný hlas a úprimnosť, hoci niektorí považovali niektoré časti obsahu za náročné alebo dnes menej aktuálne.

⬤ Pútavé a čitateľné dielo
⬤ jedinečný štýl prózy
⬤ prenikavá kritika literatúry
⬤ úprimný a úprimný materiál
⬤ podnecuje záujem o ďalších autorov.

⬤ Zastarané témy a námety, ktoré nemusia rezonovať s modernými čitateľmi
⬤ niektorí považovali obsah za depresívny alebo náročný
⬤ potenciálne odrádzajúci čitateľov, ktorí sa viac zaujímajú o žánrovú literatúru, ako sú detektívne romány.

(na základe 5 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

A Book of Prefaces

Obsah knihy:

Kniha predslovov je zbierka esejí H. L. Menckena z roku 1917, v ktorej kritizuje americkú kultúru, autorov a hnutia. Mencken toto dielo opísal ako "moju) najdôležitejšiu knihu z hľadiska jej vplyvu na moju profesionálnu kariéru". V skutočnosti bola kniha považovaná za natoľko vitálnu, že Menckenov blízky priateľ Alfred Knopf sa obával jej vydania kvôli masívnemu nárastu patriotizmu počas prvej svetovej vojny v Amerike.

Kniha mala osemdesiat strán a bola rozdelená do štyroch esejí. Prvé tri sa týkali konkrétnych spisovateľov: Theodore Dreiser, Joseph Conrad a James Gibbons Huneker.

Ale azda najdôležitejšia a určite najvýstižnejšia esej mala názov "Puritanizmus ako literárna sila", počas ktorej tvrdil, že William Dean Howells, Henry James a Mark Twain boli obeťami puritánskeho ducha.

"Puritánsky absolútny nedostatok estetického cítenia, jeho nedôvera voči všetkým romantickým citom, jeho neporovnateľná neznášanlivosť voči opozícii, jeho nezlomná viera vo vlastné bezútešné a úzkoprsé názory, jeho divoká krutosť útokov, jeho túžba po neľútostnom a barbarskom prenasledovaní - tieto veci uvalili na výmenu názorov v Spojených štátoch takmer neznesiteľné bremeno."

Mencken kritizoval puritanizmus už mnoho rokov a slávne ho charakterizoval ako "strašidelný strach, že niekto, niekde, môže byť šťastný", ale počas prvej svetovej vojny sa jeho kritika stávala čoraz otvorenejšou, čiastočne aj v dôsledku rastúcej vlny prohibície.

Menckenova kniha vyvolala predstavivosť slávneho amerického spisovateľa. Richard Wright ako tínedžer, ktorý začiatkom 20. rokov 20. storočia prvýkrát vstúpil do sveta čítania a kníh, našiel literárnu inšpiráciu v Knihe predlôh.

Reakcia na Menckenovu knihu bola vo všeobecnosti slabá, ale niektorí obrancovia americkej kultúry ju kritizovali obzvlášť otvorene - predovšetkým Stuart Sherman, profesor na Illinoiskej univerzite (Sherman bol v knihe Predslovy osobne napadnutý). Podľa Shermana:

" Mencken) vyskočí zo sedla s blýskajúcou sa šabľou, ustajní koňa v kostole, zastrelí kňaza, obesí troch profesorov, vyženie akadémiu, podpáli knižnicu a univerzitu a uprostred dymiaceho popola postaví novú školu kritiky na moderných nemeckých princípoch.".

K ďalším významným kritikom patrili Paul Elmer More a Irving Babbitt, hoci ani jeden z nich nebol taký vitálny ako Sherman.

Podľa Menckena bola Shermanova recenzia "majstrovským odhalením toho, čo sa deje v puritánskej mysli, a najmä jej maniakálneho strachu z Nemcov".

"Prekliatím kritiky v Amerike je pekelné bľabotanie treťotriedneho univerzitného profesora... Kniha predslovov) otriasla profesormi tak, ako ešte nikdy predtým". (wikipedia.org)