Keď Boh stratil jazyk: Historické vedomie a černošská feministická predstavivosť

Recenzie čitateľov

Kniha „Keď Boh stratil jazyk“ skúma historické vedomie a skúsenosti černošských žien cez feministickú optiku. Venuje sa témam umlčiavania, vymazávania a spoločenských očakávaní kladených na černošské ženské pokolenie, pričom oslavuje historické osobnosti a ich prínos.

Kniha je dobre informovaná, krásne napísaná a poskytuje silnú analýzu historických a súčasných reprezentácií černošských žien. Predstavuje skryté dejiny, najmä revolučných žien, a využíva umenie ako prostriedok na diskusiu o širších témach rasy, pohlavia a posilnenia postavenia. Kapitoly na seba pekne nadväzujú a autorova schopnosť prepojiť historické príbehy so súčasnými kultúrnymi osobnosťami u čitateľov rezonuje. Kniha je vhodná pre vysokoškolské štúdium a knižné kluby, inšpiruje čitateľov k skúmaniu ich tvorivosti a dedičstva.

Pre niektorých čitateľov môže byť obsah náročný, ak nepoznajú dejiny umenia alebo historické osobnosti, o ktorých sa hovorí. Hybridný prístup knihy sa môže zdať ohromujúci alebo zložitý aj tým, ktorí hľadajú priamočiarejšie historické opisy.

(na základe 2 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

When God Lost Her Tongue: Historical Consciousness and the Black Feminist Imagination

Obsah knihy:

When God Lost Her Tongue sa snaží preskúmať historické vedomie zachytené prostredníctvom černošskej feministickej imaginácie, ktorá opätovne sústreďuje perspektívy černošských žien v africkej diaspóre, a prehodnocuje, ako sú transatlantické dejiny černošských žien znovu vnímané a politizované v súčasnosti.

Spájajúc vybrané historické prípadové štúdie - z Karibiku a Latinskej Ameriky, afrického kontinentu, Severnej Ameriky a Európy - a zároveň skúmajúc prerozprávanie týchto dejín v dielach súčasných spisovateliek a umelkýň, Janell Hobson využíva čiernu feministickú optiku na záchranu príbehov žien afrického pôvodu, ktoré boli buď marginalizované, vymazané, zabudnuté a/alebo nesprávne zapamätané. Často sa na ne odvolávame, ale niekedy zabúdame na ich mená. Africké bohyne, ktoré preplávali Atlantik so zajatými Afričanmi. Vodkyne, ktoré zapálili haitskú revolúciu. Nemenované černošky na európskych obrazoch. Africké ženy na rôznych stranách "dverí, z ktorých niet návratu" v období transatlantického obchodu s otrokmi. Aj všadeprítomné "černošské kráľovné" ohlasované a označované v hudobnom videoklipe Beyonc alebo v texte Janelle Mone. A potom sú tu tie, ktorých mená nikdy nezabudneme, ako napríklad ikonická Harriet Tubmanová.

Tento kritický interdisciplinárny príspevok bude kľúčovým čítaním pre študentov a výskumníkov študujúcich afroamerické ženy, černošský feminizmus, feministické metodológie, afrikanistiku, ženské a rodové štúdie.