13. novembra 1943 sa Jerzy Feliks Urman (známy ako Jerzyk) zabil v domnienke, že prišlo gestapo. Mal jedenásť a pol roka. Spolu s rodinou sa skrýval v Drohobyči počas nemeckej okupácie Východnej Haliče, dnes západnej Ukrajiny. Rok predtým rodina opustila Stanislawów v dôsledku brutálneho obkľúčenia a deportácií Židov.
Chlapcovi rodičia, strýko a stará mama vojnu prežili. Počas dvoch mesiacov pred smrťou si viedol denník a zápisky. Anthony Rudolf, Jerzykov bratranec z druhého kolena, uverejnil tieto texty v roku 1991 v preklade z rodinného strojopisu originálu.
Nedávny objav denníka Sophie Urmanovej, Jerzykovej matky, viedol Rudolfa k tomu, aby poveril prekladom Antoniu Lloyd-Jonesovú. Tá po porovnaní strojopisu a pôvodného rukopisu, ktorý má teraz Rudolf k dispozícii, zrevidovala aj predchádzajúci preklad Jerzykovho vlastného denníka.
Editor napísal nové úvody a vypracoval rozsiahle poznámky v snahe objasniť zložité a problematické otázky. Upozorňuje na konkrétne poznámky a epizódy a interpretuje Jerzykovu smrť - jedinú detskú samovraždu v rozsiahlom archíve Jad Vašem - nielen ako tragický čin dieťaťa pod tlakom, ale aj ako ušľachtilý a hrdinský čin. Podobne aj vedenie denníka, podobne ako u Anny Frankovej a ďalších ukrývajúcich sa detí, bolo formou vzdoru, príkladom toho, čo sa nazýva duchovný alebo kultúrny odpor.
Kniha obsahuje aj ďalšie dva Sophiine texty, svedectvá Jerzykovho otca a strýka, mapy a rodinné fotografie. V závere knihy sa nachádza Rudolfova správa o tragickej smrti Marka Rothsteina, ďalšieho bratranca z druhého kolena. Mark bol o niekoľko mesiacov mladší ako Jerzyk, keď zomrel v londýnskom East Ende 27. marca 1945, počas posledného dňa bombardovania V2.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)