Hodnotenie:
Kniha Elaine Sciolino „Jediná ulica v Paríži: Mučeníkov“ ponúka pútavý prieskum historickej parížskej ulice, v ktorom sa miešajú osobné príbehy jej obyvateľov s architektonickou a kultúrnou históriou oblasti. Hoci mnohí čitatelia považujú knihu za očarujúcu, poučnú a výbornú predohru k výletu do Paríža, objavujú sa aj kritické pripomienky týkajúce sa niektorých kontroverzných názorov vyjadrených v texte, ako aj obavy týkajúce sa fyzického stavu samotnej knihy.
Výhody:⬤ Pútavé, opisné písanie, ktoré oživuje ulicu a jej históriu.
⬤ Ponúka pohľad na miestnych obchodníkov a každodenný život a vykresľuje autentickú parížsku kultúru.
⬤ Slúži ako skvelý sprievodca pre prvých návštevníkov aj skúsených cestovateľov Paríža.
⬤ Predstavuje bohaté rozprávanie plné príbehov, ktoré sa odvíjajú od postáv.
⬤ Prehľadne spracované prekvapivé fakty o štvrti.
⬤ Niektorí čitatelia považovali špecifický názor týkajúci sa antisemitizmu za urážlivý.
⬤ Niekoľko recenzentov si všimlo, že fyzický stav knihy je nepríjemný, a opísali ju ako „špinavú“.
⬤ Štýl písania, ktorý možno vnímať skôr ako novinársky než memoárový, čo sa nie všetkým čitateľom páčilo.
⬤ Niektorým sa môže zdať, že kniha spočiatku pôsobí ako typický sprievodca a až potom odhaľuje hlbšie poznatky.
(na základe 201 čitateľských recenzií)
The Only Street in Paris: Life on the Rue Des Martyrs
Elaine Sciolino, bývalá šéfka parížskej redakcie New York Times, nás pozýva na prehliadku svojej obľúbenej parížskej ulice a vzdáva hold životu na ulici a radostiam parížskeho života.
"Na ulici mučeníkov mi nikdy nie je smutno," vysvetľuje Sciolino, keď oslavuje bohatú históriu a pulzujúci život v tejto štvrti. Zatiaľ čo mnohé mestá trpia nivelizačnými účinkami globalizácie, rue des Martyrs si zachováva svoj osobitý pôvab.
Na tejto ulici bol sťatý patrón Francúzska a jezuiti zložili svoje prvé sľuby. Edgar Degas a Pierre-Auguste Renoir tu maľovali cirkusových akrobatov, Emile Zola vo svojom románe Nana situoval lesbický večerný klub a Fran ois Truffaut tu nakrútil scény z filmu 400 rán. Sciolino odhaľuje čaro a zvláštnosti tejto ulice a jej dlhoročných obyvateľov - tuniského zelinára, manželov syrárov, šoumena, ktorý už viac ako polstoročie prevádzkuje kabaret transvestitov, majiteľku storočného kníhkupectva, ženu, ktorá opravuje ortuťové barometre z 18.
storočia - a oživuje Paríž v celej jeho jedinečnej majestátnosti. Jediná ulica v Paríži vyvolá v čitateľoch túžbu po Paríži, po syre a víne a po pouličnom živote, ktorý sa príliš rýchlo vytráca.
