Je Shakespeare mŕtvy?

Recenzie čitateľov

Mark Twain vo svojom skúmaní Shakespearovho autorstva predstavuje vtipnú a zároveň provokatívnu kritiku zaužívaného názoru, že slávne hry a sonety napísal William Shakespeare zo Stratfordu. Twain navrhuje alternatívne teórie vrátane možnosti účasti sira Francisa Bacona alebo kolektívneho autorstva skupiny nadaných jednotlivcov. Kniha je pútavá a podnecuje čitateľov k spochybňovaniu všeobecne uznávaných mýtov, hoci treba poznamenať, že argumentom chýbajú pevné dôkazy.

⬤ Pútavý a podnetný
⬤ humorný štýl písania typický pre Twaina
⬤ nastoľuje presvedčivé otázky o Shakespearovom autorstve
⬤ slúži ako dobrý úvod do debaty o Stratforde a Oxforde
⬤ obsahuje kritické postrehy a porovnania s Twainovými vlastnými skúsenosťami.

⬤ Argumentácia sa môže opakovať a nie je úplne presvedčivá
⬤ chýbajú silné dôkazy na podporu tvrdení
⬤ niektoré kritické poznámky týkajúce sa kvality fyzického vyhotovenia knihy
⬤ nie je to Twainovo najvtipnejšie dielo
⬤ nemusí sa páčiť tým, ktorí pevne veria v Shakespearovo autorstvo.

(na základe 26 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Is Shakespeare Dead?

Obsah knihy:

Táto historická kniha môže mať početné preklepy a chýbajúci text. Kupujúci si môžu bezplatne stiahnuť naskenovanú kópiu pôvodnej knihy (bez preklepov) od vydavateľa.

Nie je indexovaná. Nie je ilustrovaná. Vydanie z roku 1909.

Úryvok: ..

Najvyšším sudcom v roku 1850 a následne sa stal lordom kancelárom. Jej váhu nepochybne viac ocenia právnici ako laici, pretože len právnici vedia, aké nemožné je pre tých, ktorí si neodkrútili prax v oblasti práva, vyhnúť sa prejavom svojej neznalosti, ak sa odvážia používať právne termíny a diskutovať o právnych doktrínach.

„Nič nie je také nebezpečné,“ napísal lord Campbell, “ako keď sa niekto, kto nie je z remesla, zahráva s naším slobodomurárstvom.“ Laik sa určite prezradí tým, že použije nejaký výraz, ktorý by právnik nikdy nepoužil. Príklad nám poskytuje sám pán Sidney Lee. Píše (s.

164): „15. februára 1609 Shakespeare... získal od poroty rozsudok proti Addenbrokeovi o zaplatení č.

6 a č. 1.

55. od. nákladov.“ Teraz by právnik nikdy nehovoril o získaní „rozsudku od poroty“, pretože úlohou poroty nie je vyniesť rozsudok (čo je výsadou súdu), ale zistiť skutkový stav.

Táto chyba je síce zanedbateľná, ale je to len jedna z tých drobností, vďaka ktorým právnik okamžite zistí, či je pisateľ laik alebo „jeden z remeselníkov“.

Keď sa však laik odváži hlboko ponoriť do právnických tém, má prirodzene tendenciu ukázať svoju nekompetentnosť. „Nech si neodborník, nech je akokoľvek bystrý,“ píše opäť lord Campbell, “dovolí hovoriť o práve alebo čerpať ilustrácie z právnej vedy pri rozoberaní iných tém, a rýchlo upadne do smiešnej absurdity.“ A čo hovorí tá istá vysoká autorita o Shakespearovi? Mal „hlboké technické znalosti práva“ a ľahko sa oboznámil s „niektorými z najzložitejších konaní v anglickej jurisprudencii“. A ešte raz: „Vždy, keď sa oddáva tomuto sklonu, jednotne kladie...