Jazz Noir: Počúvanie hudby od Phantom Lady po Posledné zvádzanie

Pôvodný názov:

Jazz Noir: Listening to Music from Phantom Lady to the Last Seduction

Obsah knihy:

Jazz sa spája so zločinom a nemorálnosťou už od čias, keď sa prvé formy tejto hudby objavovali v nevestincoch v New Orleans a v gangsterských kluboch v 20. rokoch 20.

storočia. Toto spojenie podnietilo používanie jazzu vo filme noir, žánri, ktorý sa zaoberá príbehmi úzkosti a mestského úpadku a ktorý v povojnovom období prekvital v americkej kinematografii. Hoci sa na rozsah a povahu tejto spolupráce často poukazovalo, len zriedkakedy sa skúmala podrobne.

Kniha "Jazz Noir" sa snaží napraviť toto nedopatrenie, pričom využíva archívne zdroje a dokumentáciu, zaraďuje rozoberané filmy do správneho historického kontextu a využíva interdisciplinárny prístup, ktorý prikladá rovnakú váhu filmom - vrátane takých významných diel ako "Phantom Lady", "I Want to Live" a "Taxikár" - a nezmazateľnej hudbe, ktorá ich sprevádzala.

Tým napravuje mnohé nedorozumenia týkajúce sa tohto zložitého, ideologicky podfarbeného vzťahu. Televízne "noirovky" 50.

a 60. rokov, ako aj filmové neo-noirovky 90. rokov hojne využívali jazz a hudbu s príchuťou jazzu, čím vznikla mylná predstava, že žáner a hudobný štýl boli vždy prepojené.

Ako však odhaľuje autor David Butler, až keď mal moderný jazz niekoľko významných bielych predstaviteľov, získal v hollywoodskej kinematografii akúkoľvek expozíciu, a aj vtedy bola táto expozícia obmedzená. Napriek tomu sa široká škála jazzových štýlov dobre hodila k širokej škále filmov noir a historický prístup, ktorý Butler uplatňuje, prikladá takýmto úvahám náležitú váhu. Filmy noir štyridsiatych rokov sa od filmov noir päťdesiatych rokov líšia rovnako ako jazz štyridsiatych rokov od jazzu päťdesiatych rokov a "Jazz noir" poskytuje jedinečnú a cennú štúdiu bohatej estetickej synergie.