Hodnotenie:
Recenzia vyjadruje komplexné ocenenie knihy Paula Griffithsa „Izrael: vyzdvihuje jeho živý štýl písania a myšlienky, ktoré podnecujú k zamysleniu. Kniha ponúka presvedčivý pohľad na vzťah medzi kresťanstvom a judaizmom, pričom zdôrazňuje najmä to, že synagóga je rovnako blízka Bohu ako Cirkev, a vyslovuje sa proti prozelytizácii Židov. Kritizuje však aj nedostatok priamej nadväznosti na katolícke magisteriálne učenie.
Výhody:⬤ Pútavý a živý štýl písania, plný osobitosti a elánu.
⬤ Poskytuje presvedčivý pohľad na evanjelizáciu, najmä pokiaľ ide o Židov.
⬤ Zdôrazňuje dôležitosť úctivého a priateľského prístupu k synagóge.
⬤ Ponúka provokatívne tvrdenia, ktoré zvyšujú uznanie judaizmu a Božej vernosti.
⬤ Pravdepodobne bude mať vplyv na budúce teologické diskusie.
⬤ Obmedzené zapojenie katolíckych magisteriálnych textov, ktoré by mohli argumentáciu prehĺbiť.
⬤ Niekomu sa môže zdať Griffithsovo vykreslenie intimity Synagógy s Bohom prehnané alebo sporné.
⬤ Čitateľom, ktorí ešte nie sú naklonení Griffithsovmu názoru, môže argumentácia pripadať nepresvedčivá alebo neúplná.
(na základe 1 čitateľských recenzií)
Israel: A Christian Grammar
Izrael: Kresťanská gramatika navrhuje chápanie Izraela pre kresťanov. Hlavným tvrdením knihy je, že Izrael správne zahŕňa synagógu aj cirkev, čo je to isté ako tvrdenie, že Izrael správne zahŕňa kresťanov aj Židov.
Kniha navrhuje, že toto dáva lepší zmysel vývoju kresťanského učenia o židovskom národe v dvadsiatom a dvadsiatom prvom storočí než iné, konkurenčné výklady tej istej veci: ak kresťania a Židia majú spoločný rodokmeň, uctievajú toho istého Boha, majú ten istý cieľ a každý z nich dostal od tohto Boha neodvolateľný prísľub pokračovania svojho stavu ako milovaného Božieho spoločenstva - potom majú spoločnú formu života a touto formou života je Izrael. Takéto chápanie si vyžaduje zaoberať sa tým, čo oddeľuje cirkev a synagógu (teologicky, liturgicky, halachicky), ako vznikli rozdiely medzi nimi a aký je stav a význam týchto rozdielov v súčasnosti. Táto adresa je k dispozícii.
Jej ústredným bodom je vykreslenie správneho spôsobu, ako majú kresťania chápať povahu oddelenia medzi nimi a Židmi, a úlohu, ktorú pri jeho vzniku zohrala cirkev. Ústredným bodom je zasa podrobné vykreslenie spôsobov, akými cirkev a synagóga sú, resp.
nie sú dôverne spojené s Bohom. V tomto poslednom bode kniha tvrdí, že najlepším pracovným predpokladom pre kresťanov je, že Židia sú vo všeobecnosti bližšie k Bohu ako samotní kresťania.
Z toho následne vyplývajú odporúčania, ako by sa kresťania mali v súčasnosti správať, pokiaľ ide o prozelytizmus Židov, zobrazovanie Židov, krstenie Židov a uzatváranie manželstiev so Židmi.
