Indická filozofia jazyka: Štúdie k vybraným otázkam

Pôvodný názov:

Indian Philosophy of Language: Studies in Selected Issues

Obsah knihy:

Čo sa môže filozofia jazyka naučiť od klasickej indickej filozofickej tradície? Ešte pred dvadsiatimi alebo tridsiatimi rokmi by táto otázka jednoducho nevznikla. Ak mal vtedajší praktizujúci analytický filozof jazyka vôbec nejaký názor na indickú filozofiu, bol to s najväčšou pravdepodobnosťou stereotypný obraz húfu pupkatých mystikov, ktorí sa hmlisto bradáčovsky vyjadrujú o jednote toho, čo bolo kedysi jedno.

V uplynulých rokoch sa vykonalo veľa práce na vyvrátení tohto stereotypu. Vďaka úsiliu takých vedcov, ako sú J. N.

Mohanty, B. K.

Matilal a Karl Potter, začali filozofi pracujúci v analytickej tradícii objavovať niečo z rozsahu a prísnosti klasických indických prác v epistemológii a metafyzike. Tak napríklad aspoň niektoré nedávne diskusie o osobnej identite odrážajú vedomie, že indická budhistická tradícia by sa mohla ukázať ako dôležitý zdroj poznatkov o dôsledkoch redukcionistického prístupu k osobnej identite. Vo filozofii jazyka sa však situácia až tak nezlepšila.

Aj keď medzi jej praktizujúcimi už možno neprevláda starý stereotyp, mám podozrenie, že klasickú indickú filozofiu by nepovažovali za dôležitý zdroj náhľadov na problémy v ich odbore. Ani im to nemožno vyčítať.