Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 4 hlasoch.
III: Scattering Theory: Volume 3
Teória rozptylu je štúdium interagujúceho systému na časovej a/alebo vzdialenostnej škále, ktorá je veľká v porovnaní s mierkou samotnej interakcie. Ako taká je najúčinnejším, niekedy jediným prostriedkom na štúdium mikroskopickej prírody.
Aby ste pochopili význam teórie rozptylu, zoberte si rôzne spôsoby, ktorými vzniká. Po prvé, v prírode existujú rôzne javy (napríklad modrá farba oblohy), ktoré sú výsledkom rozptylu. Na to, aby sme jav pochopili (a identifikovali ho ako výsledok rozptylu), musíme pochopiť základnú dynamiku a jej teóriu rozptylu.
Po druhé, človek chce často využiť rozptyl vĺn alebo častíc, ktorých dynamiku na pozná na určenie štruktúry a polohy malých alebo neprístupných objektov. Napríklad v röntgenovej kryštalografii (ktorá viedla k objavu DNA), tomografii a pri detekcii podmorských objektov pomocou sonaru je základná dynamika dobre pochopená. To, čo by sme chceli vytvoriť, sú korešpondencie, ktoré prostredníctvom dynamiky spájajú polohu, tvar a vnútornú štruktúru objektu s údajmi o rozptyle.
V ideálnom prípade by táto korešpondencia mala byť explicitným vzorcom, ktorý umožňuje aspoň približne rekonštruovať objekt z údajov o rozptyle. Hlavným testom každej navrhovanej dynamiky častíc je, či je možné pre túto dynamiku vytvoriť teóriu rozptylu, ktorá predpovedá pozorované experimentálne údaje. Teória rozptylu nebola vo fyzike vždy taká dôležitá.
Dokonca si myslela, že Coulombov prierez mohol vypočítať Newton, keby sa obťažoval položiť správnu otázku, jeho výpočet sa všeobecne pripisuje Rutherfordovi o viac ako dvesto rokov neskôr. Samozrejme, Rutherfordov výpočet bol v súvislosti s prvým experimentom v jadrovej fyzike.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)