Michelle Cahillová v básňach The Herring Lass, ktoré sú pre ňu charakteristické svojou odvážnosťou a nepokojom, migruje naprieč kontinentmi a obrovskými vodnými plochami, nebojácne sa pýta na dynamiku moci a podriadenosti v ľudskom i zvieracom svete, pričom vždy s pružným intelektom a pôvabnou muzikálnosťou naráža na tyraniu a podriadenosť vysušujúcich sa kolónií.
Cahillová prechádza detritom jazyka s lesklým okom vtáka veveričky a vytvára silný a svalnatý lexikón, ktorý je len jej, pričom sa vždy chráni pred schopnosťou jazyka utláčať a zraňovať. Výsledné básne sú bohato lyrické, inteligentné a prenikavé.
Elegantná a nezabudnuteľná kritika síl, ktoré zasahujú do našich slobôd, nebola nikdy naliehavejšia a potrebnejšia. - Sarah Holland-Bhatt.
