Hao: Príbehy

Recenzie čitateľov

Kniha je zbierkou nádherne napísaných poviedok, ktoré sa zaoberajú hlbokými témami materstva, jazyka a emocionálnych zápasov žien v čínskom aj americkom kontexte. Prózy sú sugestívne a dojímavé, dotýkajú sa osobných a kultúrnych skúseností, ktoré rezonujú s čitateľmi.

⬤ Krásne a sugestívne písanie, ktoré sprostredkúva hlboké emócie.
⬤ pútavé témy materstva, jazyka a kultúrnej identity.
⬤ Niekoľko výnimočných príbehov, ktoré zanechávajú trvalý emocionálny dojem, ako napríklad „Hao“ a „Wenchuan“.
⬤ Vynikajúce rozprávanie, ktoré zachytáva zložité zážitky v niekoľkých slovách.
⬤ Schopnosť otvoriť čitateľom oči pre neznáme kultúry a výzvy.

⬤ Niektoré príbehy sa zdali byť náhle alebo im chýbalo rozuzlenie, takže čitatelia chceli viac.
⬤ Témy môžu byť prehnane ťažké a nemusia poskytovať pocit potešenia alebo úniku.
⬤ Nie všetky príbehy sú rovnako silné alebo zapamätateľné, čo vedie k zmiešanému zážitku z čítania.

(na základe 8 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Hao: Stories

Obsah knihy:

zaradený do zoznamu kandidátov na medailu Andrewa Carnegieho za vynikajúcu beletriu za rok 2022

Mimoriadna debutová zbierka poviedok trojnásobnej držiteľky Pushcartovej ceny sleduje čínske ženy v Číne aj v Spojených štátoch, ktoré sa pri prechádzaní cudzou krajinou migrácie a materstva obracajú k znakom a jazykom.

Ye píše vynikajúco, keď rozoberá rozpory v živote a v jazyku. --Javier C. Hernndez, The New York Times

Jemné... Pomalý, pochmúrny a často elegantný Hao tematicky stavia do popredia jazyk... Ye ukazuje, ako slová fungujú ako zbrane, útechy, spomienky a nedostatočné - aj keď niekedy krásne - vyjadrenia zámerov. --Tracy O'Neill, The New York Times Book Review.

Azda najbežnejšie slovo v čínštine, všadeprítomná slabika, ktorú ľudia vyslovujú a počujú neustále a ktorá má znamenať dobro. Čo je však hao v tomto svete, kde sa pália dobré knihy, odsudzujú dobrí ľudia, podlosť sa považuje za dobrú vlastnosť, násilie za dobré správanie? Ľudia hovoria hao, keď sú ich oči poznačené podozrením a strachom. Hovoria hao, keď sú vo vnútri rozorvaní.

Príbehy v knihe Hao sú reflexívne a nenásilné, skúmajú spôsoby, akými môžu byť ženy umlčané, keď zápasia so sexizmom a rasizmom, a ako nachádzajú vlastný jazyk na definovanie svojich skúseností.

V poviedke Zlatá hora sa mladá matka skrýva nad vyrabovaným obchodom počas protičínskych nepokojov v San Franciscu v roku 1877. V knihe "Šuflík" negramotná matka vymýšľa jazyk prostredníctvom kresby. A v knihe "Hviezdy" stráca študentka po mŕtvici schopnosť hovoriť. Týchto dvanásť príbehov spolu vytvára znepokojujúcu, hypnotickú zbierku presahujúcu storočia, v ktorej jazyk a deti pôsobia zároveň ako pútka a odlievacie čiary, dôvody a nástroje na napredovanie po traume. Z tejto nádhernej knihy budete odchádzať zmenení." (Julia Fine, autorka knihy Dom na poschodí ).