Generálove ženy

Recenzie čitateľov

Kniha Susan Wittigovej Albertovej Generálove ženy je vysoko hodnotená za pútavý príbeh, v ktorom sa prelínajú historické fakty s fiktívnymi prvkami a ktorý čitateľom poskytuje pútavý výskum vzťahu medzi generálom Eisenhowerom, Kay Summersbyovou a Mamie Eisenhowerovou počas druhej svetovej vojny. Mnohí čitatelia oceňujú hĺbku výskumu a rozprávania, niektorí však kritizujú vykreslenie Mamie Eisenhowerovej a spracovanie citlivých tém súvisiacich s láskou a vernosťou.

⬤ Pútavé a dobre napísané rozprávanie, v ktorom sa miešajú fakty a fikcia.
⬤ Hĺbkový výskum, ktorý poskytuje nový pohľad na druhú svetovú vojnu a osobný život historických osobností.
⬤ Silný vývoj postáv a emocionálna hĺbka, ktorá rezonuje s čitateľmi.
⬤ Dobré spracovanie zložitých vzťahov počas vojny.
⬤ Vzdelávací obsah, ktorý rozširuje historické udalosti a postavy.

⬤ Niektorí recenzenti mali pocit, že zobrazenie Mamie Eisenhowerovej bolo nespravodlivé a nedostatočne sa venovalo jej problémom, najmä zdravotným.
⬤ Kritici poznamenali, že zobrazenie Eisenhowera môže znížiť jeho povesť kvôli jeho mimomanželskému vzťahu.
⬤ Existujú obavy týkajúce sa presnosti niektorých vymyslených prvkov v porovnaní so skutočnými historickými udalosťami.
⬤ Niekoľko čitateľov vyjadrilo ťažkosti s citovými dôsledkami zobrazených vzťahov.

(na základe 139 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The General's Women

Obsah knihy:

Kniha Generálove ženy sa odohráva počas chaotických rokov druhej svetovej vojny a rozpráva o konfliktnom vzťahu medzi generálom Dwightom Eisenhowerom a Kay Summersbyovou, jeho írskou šoférkou a pomocníčkou, a o vplyve tohto vzťahu na Mamie Eisenhowerovú a jej život vo Washingtone počas vojny. Román rozprávaný z troch striedajúcich sa pohľadov (Kay, Ike a Mamie) mapuje prehlbovanie vzťahu, keď sa Ike a Kay presúvajú z Anglicka (1942) do severnej Afriky (1942 - 43), do Anglicka, Francúzska a Nemecka pred a po vylodení v Normandii (1944 - 45).

Na konci vojny stojí Ike pred srdcervúcou voľbou medzi manželstvom s Kay a politickou budúcnosťou. Príbeh pokračuje v povojnových rokoch, keď sa Ike (po návrate k Mamie) stáva náčelníkom generálneho štábu armády, prezidentom Kolumbijskej univerzity, vrchným veliteľom NATO a prezidentom Spojených štátov.

Kay sa medzitým snaží vytvoriť si vlastný život a prácu, píše dve memoárové knihy: prvú ( Eisenhower bol môj šéf, 1948) o svojej vojnovej práci s Ikom druhú ( Past Forgetting, 1976) o ich milostnom vzťahu. Autorská poznámka sa zaoberá komplikovanou otázkou pravdivosti Kayinho príbehu, ako sa napokon objavuje v posmrtne vydanej knihe Past Forgetting.