Generálove ženy

Recenzie čitateľov

Kniha Susan Wittigovej Albertovej „Generálove ženy“ predstavuje beletrizovaný opis vzťahu medzi generálom Dwightom D. Eisenhowerom, jeho manželkou Mamie a jeho vodičkou Kay Summersbyovou počas druhej svetovej vojny. V knihe sa prelínajú fakty s fikciou, aby sa preskúmali témy lásky, vojny a osobných zápasov, ktorým museli zúčastnené osoby čeliť. Čitatelia ju považovali za informatívnu, pútavú a emocionálne pôsobivú, hoci niektorí mali pocit, že Mamie Eisenhowerovú vykresľuje nespravodlivo, a spochybňovali rovnováhu medzi historickými faktami a literárnou licenciou.

⬤ Informatívny a zábavný príbeh
⬤ dobre spracovaný.
⬤ Silný vývoj postáv
⬤ oživuje historické postavy.
⬤ Ponúka nové pohľady na osobný život Eisenhowera a dynamiku vzťahov s Mamie a Kayom.
⬤ Pútavý štýl písania, ktorý udržiava záujem čitateľov.
⬤ Životopisný epilóg poskytuje cenné súvislosti a závery o vzťahoch.
⬤ Úspešne vyvoláva emócie súvisiace s vojnovými zážitkami a osobnými zápasmi.

⬤ Niektorí čitatelia mali pocit, že vykreslenie Mamie Eisenhowerovej bolo nelichotivé a nedostatočne sa venovalo jej problémom.
⬤ Vyvstali otázky o presnosti niektorých udalostí vzhľadom na ich beletrizovaný charakter.
⬤ Pre niektorých bolo ťažké zosúladiť rozprávanie s ich predchádzajúcim vnímaním Eisenhowera.
⬤ Niekoľko čitateľov vyjadrilo skepsu voči podrobným charakteristikám prezentovaných vzťahov.

(na základe 139 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The General's Women

Obsah knihy:

Kniha Generálove ženy sa odohráva počas chaotických rokov druhej svetovej vojny a rozpráva o konfliktnom vzťahu medzi generálom Dwightom Eisenhowerom a Kay Summersbyovou, jeho írskou šoférkou a pomocníčkou, a o vplyve tohto vzťahu na Mamie Eisenhowerovú a jej život vo Washingtone počas vojny. Román rozprávaný z troch striedajúcich sa pohľadov (Kay, Ike a Mamie) mapuje prehlbovanie vzťahu, keď sa Ike a Kay presúvajú z Anglicka (1942) do severnej Afriky (1942 - 43), do Anglicka, Francúzska a Nemecka pred a po vylodení v Normandii (1944 - 45).

Na konci vojny stojí Ike pred srdcervúcou voľbou medzi manželstvom s Kay a politickou budúcnosťou. Príbeh pokračuje v povojnových rokoch, keď sa Ike (po návrate k Mamie) stáva náčelníkom generálneho štábu armády, prezidentom Kolumbijskej univerzity, vrchným veliteľom NATO a prezidentom Spojených štátov.

Kay sa medzitým snaží vytvoriť si vlastný život a prácu a napíše dve memoárové knihy: prvú (Eisenhower bol môj šéf, 1948) o svojej vojnovej práci s Ikom druhú (Past Forgetting, 1976) o ich milostnom vzťahu. Autorská poznámka sa zaoberá komplikovanou otázkou pravdivosti Kayinho príbehu, ako sa napokon objavuje v posmrtne vydanej knihe Past Forgetting.