Wall Street's Financing of World War I; Liberty Loans and Financial Demonization.
Prvá svetová vojna bola pre kapitalistickú triedu zlatou baňou. Jediným problémom bolo, že nechceli sami zaplatiť všetky vojnové náklady.
Bankoví plutokrati vytvorili programy Liberty Loan, aby väčšinu týchto nákladov preniesli na nižšiu vrstvu - v rokoch 1917 až 1919 ich bolo celkovo päť. Na predaj týchto dlhopisov sa rozbehla intenzívna kampaň, ktorá bola do tej doby azda najvýznamnejšou kampaňou v oblasti vzťahov s verejnosťou. Tí, ktorí odmietli kúpiť akékoľvek dlhopisy alebo menej ako svoj "spravodlivý podiel", boli kapitalistickou triedou démonizovaní ako "finanční lajdáci".
Na takýchto jednotlivcov útočili v médiách všetci vtedajší tvorcovia verejnej mienky. Žiadna výhovorka na nekupovanie nebola prijateľná. Bol to program, ktorý vytvorila výlučne banková plutokracia, byrokrati ministerstva financií Spojených štátov a ktorý spravoval novovytvorený bankový systém Federálnych rezerv.
Dlhopisový program nebol potrebný, pretože vládnuca trieda by mohla ľahko zaplatiť celkové náklady, pričom by mala takmer dostatok peňazí len v likvidných bankových vkladoch. Vo všetkých diskusiách o tom, ako získať peniaze na vojnu, sa nikdy nehovorilo o nejakej dani z bohatstva; práve tam sa mala nachádzať väčšina peňazí kapitalistickej triedy, nie z "príjmov", ako sa zvyčajne definujú. Odporcovia nákupu dlhopisov boli často vystavení hromadnému prepúšťaniu zo zamestnania, dechtu a periu a odvážaniu z mesta na koľajniciach.
Tí, ktorí odmietli kúpiť dlhopisy, boli nemilosrdne napadnutí menovaním, hanobením, násilím a nátlakom. Nikto nemohol povedať dobré slovo o tých, ktorí odmietli kúpiť dlhopisy; nesúhlas nebol povolený.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)