Pôvodný názov:
The Phoenician Solar Theology: An Investigation Into the Phoenician Opinion of the Sun Found in Julian's Hymn to King Helios
Obsah knihy:
Ide o prvé skúmanie fragmentov solárnej teológie Feničanov. Vychádzajúc z výroku cisára Juliána zo štvrtého storočia, že podľa názoru Feničanov "slnečné svetlo, ktoré je všade vysielané, je nepoškvrneným pôsobením samotnej čistej mysle", táto kniha tvrdí, že existovala autentická a starobylá fenická slnečná teológia, podobná tej, ktorú opísal Julián, siahajúca do šiesteho alebo piateho storočia pred naším letopočtom.
Takáto teológia je opísaná v Damaskiovom citáte zo sidónskeho filozofa Mochosa. Tento argument posilňuje aj úryvok z Filóna z Byblu, ktorý sa zachoval u Jána Lýdia a ktorý hovorí o "noetickom svetle". Skúmajú sa fénické pohrebné nápisy spolu s príslušnými umeleckými dôkazmi a niektorými zachovanými opismi fénického myslenia.
Celkovo sa vytvára portrét fenického duchovného myslenia: pôvodná tradícia, ktorá nie je závislá od helénskeho myslenia, ale súvisí s inými semitskými kultúrami starovekého Blízkeho východu a, samozrejme, s Egyptom. Rozoberajú sa mnohé témy a motívy starovekého fénického náboženstva, napríklad vták fénix ("fénický" vták), ktorý sa spájal s predstavou nesmrteľnosti, a možnosť, že existoval fénický kult "Yhwh".
Kniha abstrahuje sedem myšlienok z dochovaného materiálu ako osové pojmy. Na základe tejto analýzy možno konštatovať, že fenické náboženstvo disponovalo jedinečnou organizačnou silou, v ktorej boli slnko, boh slnka, život, smrť a ľudstvo prepojené do hlbokého systému, ktorý bol zrejme spoločný pre fenické mestské štáty.
