Pôvodný názov:
The Colors of Desire: Poems
Obsah knihy:
Poézia Davida Mura je oceňovaná pre svoju slovnú hudbu, rozpory hnevu a zmierenia a zvláštny zmysel pre nádej vo svete rozorvanom rasovými a kultúrnymi rozdielmi. O jeho prvej knihe After We Lost Our Way (Po tom, čo sme stratili cestu) Amy Clampittová povedala: "Rozsah a silu jeho sugestívneho daru vyvažuje pohotová inteligencia a spásonosná a prekvapujúca neha." V knihe Farby túžby, svojej druhej básnickej zbierke, Mura skúma súvislosti medzi rasou a sexualitou, históriou a identitou cez prizmu túžby.
Od náreku isejského farmára za Amerikou, ktorú poznal pred internáciou, až po francúzsku prostitútku, ktorá hovorí o svojich ázijských milencoch, rôzne hlasy týchto básní odhaľujú, ako kultúrna túžba formuje osobnú históriu a ako kolektívna história formuje individuálnu túžbu. V titulnej básni Mura skladá koláž z pamäti a histórie, ktorá spája americký rasizmus s našou sexuálnou kultúrou, ktorej pornografia stotožňuje belosť s krásou a farbu s degradáciou. V najdlhšej sekvencii básní "Aféra" Mura zobrazuje posadnutú, deštruktívnu neveru medzi dvoma manželskými milencami, mužom ázijského pôvodu a ženou kaukazského pôvodu, ktorá demaskuje bolestivé konflikty medzi sexom, rasou a vernosťou.
V konfrontácii s prísľubom multikultúrnej Ameriky Mura končí knihu sériou básní, v ktorých sa obracia na svoj odkaz dcére. V knihe "Záhrady, ktoré nám zostali" Mura uvažuje o tom, ako jeho dcéra zdedí otcovu internáciu aj jeho vlastný hnev nad asimiláciou, keď si vytvorí vlastnú identitu.
Keď sleduje cestu svojej rodiny z japonskej dediny do Ameriky, Mura vidí "hojdajúcu sa nepretržitú radosť" z lásky vo svojej dcére, ktorá sa stáva jeho "hymnou Ameriky". Kniha Farby túžby ponúka silnú meditáciu o povahe túžby v matrici rasy a kultúry.
