The Eden Revelation: An Evolutionary Novel
Zjavenie Eden je...
Prekvapujúca aktualizácia románu myšlienok dvadsiateho storočia, najmä Magickej hory Thomasa Manna, nositeľa Nobelovej ceny. Tam, kde Mannove postavy dali hlas fantázii a psychóze, nás Zjavenie raja spája s našimi evolučnými dejinami: spoločenskými bytosťami žijúcimi svetlom a temnotou ideí. Naša prvá idea bola z mytologického hľadiska zaznamenaná tesne pred rajskou záhradou, v dávnej ozvene eschatologickej klimatickej zmeny.
Šťastnou náhodou v roku 2023 uplynie sto rokov od vydania Magickej hory v nemčine. Bola zameraná na témy osobnej verzus spoločenskej choroby. Teraz, v tomto novom románe v tiesni, sa spoločenskou traumou stala choroba planéty, či už vyjadrená inteligentným vírusom, klimatickou zmenou, alebo rozzúreným vetrom, ktorý odvial našich ur-rodičov z raja. Kultúrnou traumou je však nedostatok populárnych vedomostí o tom, ako funguje evolúcia nielen v ekosystémových nikách, ale aj na našej psychike.
Dnes diagnostikujeme extrémne fantázie ako črtu nevedomej ľudskej mysle. Pred 90. rokmi 20. storočia sme mohli odzrkadľovať fyzické príznaky tuberkulózy v Mannovom sanatóriu, ktoré ponúkalo horský vzduch a "intelektuálnu zábavu". Teraz, keď si uvedomujeme, že chorobu v raji prenášal zamaskovaný had, uvedomujeme si, že fantázia a psychóza sú jej ľudským ekvivalentom, ktorý vedie k vojnám a hraničným prenosom pandémií zo zvierat na ľudí.
Aby tentoraz namiesto Mannových postáv vyslovujúcich dávne ironické názory do nášho pôvodného ekosystému - pochovanej rajskej záhrady, kde sa vyvinul Homo sapiens - prenikol archeológ pri vykopávkach na Strednom východe. Práve tu sa v tomto románe začína zúčtovanie s psychickými väzbami, ktoré sú základom sexuality.
Archeológ Archibald Shechner podobne ako on počuje, ako sa mu do hlavy vlamuje zvláštny hlas. Jeho kolegovia sa obávajú nervového zrútenia. Samotný román miestami pôsobí, akoby sa destiloval do prepisu, akoby sa vyvíjal do nového druhu prozaickej výpovede. Napriek tomu rámec jeho postáv, ktoré hľadajú svojho strateného kolegu archeológa a jeho starobylé zvitky, zostáva pevne naratívny. Je ukotvený v kultúrnej i prírodnej histórii a naznačuje nádejný návod na "slepú" evolúciu.
