Eseje o Marxovej teórii hodnoty

Recenzie čitateľov

Rubinova zbierka esejí o Marxovej kritike politickej ekonómie je oceňovaná pre svoju brilantnosť a prenikavú analýzu teórie hodnoty. Odporúča sa ako základné čítanie na pochopenie Marxových teórií, najmä pokiaľ ide o hodnotu, tovarový fetišizmus a prácu. Vydanie má však značné formátovacie a typografické chyby, ktoré znižujú zážitok z čítania a použiteľnosť ako vedeckého zdroja.

⬤ Brilantná a prenikavá analýza Marxovej kritiky politickej ekonómie
⬤ nevyhnutná na pochopenie Marxových teórií hodnoty a tovarového fetišizmu
⬤ uznávaná ako zásadné dielo a predchodca dôležitých interpretácií Marxa.

⬤ Vydanie je plné preklepov a formátovacích chýb, čo spôsobuje, že niektoré časti sú zmätočné
⬤ chýbajú štylistické prvky, ako napríklad kurzíva, ktoré sú rozhodujúce pre pochopenie Marxových dôrazov
⬤ zle formátované pre akademické citácie.

(na základe 4 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Essays on Marx's Theory of Value

Obsah knihy:

Isaak Illich Rubin (12. júna 1886, Dinaburg, dnes Lotyšsko - 27. novembra 1937, Aktobe, dnes Kazachstan) bol sovietsky marxistický ekonóm. Jeho hlavné dielo Eseje o Marxovej teórii hodnoty vyšlo v roku 1924. V roku 1937 bol počas Veľkej čistky popravený, ale odvtedy boli jeho myšlienky rehabilitované.

Rubin vo svojej hlavnej práci zdôraznil význam Marxovej teórie tovarového fetišizmu v pracovnej teórii hodnoty. Oproti tým, ktorí stavali do protikladu Marxov raný záujem o odcudzenie s jeho neskoršou ekonomickou teóriou, Rubin tvrdil, že Marxova zrelá ekonomická práca predstavuje vyvrcholenie jeho celoživotného projektu pochopenia toho, ako je ľudská tvorivá sila formovaná, definovaná a obmedzovaná spoločenskými štruktúrami, ktoré v kapitalizme nadobúdajú jedinečnú "objektívnu" ekonomickú podobu. Dôležité je, že Rubin s námahou tvrdí, že jednoduchá tovarová výroba nie je historickým javom, ktorý sa vyvinul do kapitalizmu, ako to často chápu marxisti aj Marxovi kritici; je to skôr teoretická abstrakcia, ktorá vysvetľuje jeden aspekt plne rozvinutej kapitalistickej ekonomiky. Pojem hodnoty, ako ho chápe Rubin, nemôže existovať bez ostatných prvkov plne rozvinutej kapitalistickej ekonomiky: peňazí, kapitálu, existencie proletariátu atď.

Rubinovo dielo nebolo v Sovietskom zväze po roku 1928 nikdy znovu vydané, ale v roku 1972 preložili Fredy Perlman a Miloš Samardžija do angličtiny Essays on Marx's Theory of Value. Toto dielo sa stalo základným kameňom "hodnotovo-formálneho" prístupu k marxistickej teórii, ktorého príkladom sú Hans-Georg Backhaus, Chris Arthur, Geert Reuten a skupina "Konstanz-Sydney" (Michael Eldred, Mike Roth, Lucia Kleiber a Volkbert Roth). V tejto interpretácii Marxa "sa za hlavný determinant kapitalistickej ekonomiky považuje skôr vývoj foriem výmeny než obsah, ktorý sa ňou reguluje". Kapitalizmus sa tu chápe ako metóda regulácie ľudskej práce tým, že jej dáva spoločenskú formu výmenného tovaru ("forma hodnoty"), a nie ako zamaskovaný alebo mystifikovaný systém, ktorý je inak obsahovo podobný iným triednym spoločnostiam.

Podľa Arthura bolo znovuobjavenie Rubinovej "majstrovskej exegézy" "najdôležitejším jednotlivým vplyvom na prístup k hodnotovej forme Kapitálu". (wikipedia.org)