Eseje o Marxovej teórii hodnoty

Recenzie čitateľov

Rubinova zbierka esejí o teórii hodnôt je chválená ako brilantné, prenikavé obnovenie Marxovej kritiky politickej ekonómie. Čitatelia oceňujú jej hĺbku pri analýze kľúčových ekonomických kategórií a odlíšenie Marxových teórií od klasických politických ekonómov. Vydanie však bolo kritizované za početné preklepy a chyby vo formátovaní, ktoré znehodnocujú zážitok z čítania a znižujú jeho spoľahlivosť ako vedeckého zdroja.

⬤ Brilantná a prenikavá analýza Marxovej kritiky
⬤ nevyhnutné čítanie na pochopenie Marxových teórií hodnoty, fetišizmu a reifikácie
⬤ cenný predchodca moderných interpretácií Marxovho diela.

Vydanie je plné preklepov a formátovacích chýb; v citovanom texte chýba kurzíva, čo zneprehľadňuje čítanie a znižuje jeho spoľahlivosť ako vedeckého zdroja.

(na základe 4 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Essays on Marx's Theory of Value

Obsah knihy:

Isaak Illich Rubin (12. júna 1886, Dinaburg, dnes Lotyšsko - 27. novembra 1937, Aktobe, dnes Kazachstan) bol sovietsky marxistický ekonóm. Jeho hlavné dielo Eseje o Marxovej teórii hodnoty vyšlo v roku 1924. V roku 1937 bol počas Veľkej čistky popravený, ale odvtedy boli jeho myšlienky rehabilitované.

Rubin vo svojej hlavnej práci zdôraznil význam Marxovej teórie tovarového fetišizmu v pracovnej teórii hodnoty. Oproti tým, ktorí stavali do protikladu Marxov raný záujem o odcudzenie s jeho neskoršou ekonomickou teóriou, Rubin tvrdil, že Marxova zrelá ekonomická práca predstavuje vyvrcholenie jeho celoživotného projektu pochopenia toho, ako je ľudská tvorivá sila formovaná, definovaná a obmedzovaná spoločenskými štruktúrami, ktoré v kapitalizme nadobúdajú jedinečnú "objektívnu" ekonomickú podobu. Dôležité je, že Rubin s námahou tvrdí, že jednoduchá tovarová výroba nie je historickým javom, ktorý sa vyvinul do kapitalizmu, ako to často chápu marxisti aj Marxovi kritici; je to skôr teoretická abstrakcia, ktorá vysvetľuje jeden aspekt plne rozvinutej kapitalistickej ekonomiky. Pojem hodnoty, ako ho chápe Rubin, nemôže existovať bez ostatných prvkov plne rozvinutej kapitalistickej ekonomiky: peňazí, kapitálu, existencie proletariátu atď.

Rubinovo dielo nebolo v Sovietskom zväze po roku 1928 nikdy znovu vydané, ale v roku 1972 preložili Fredy Perlman a Miloš Samardžija do angličtiny Essays on Marx's Theory of Value. Toto dielo sa stalo základným kameňom "hodnotovo-formálneho" prístupu k marxistickej teórii, ktorého príkladom sú Hans-Georg Backhaus, Chris Arthur, Geert Reuten a skupina "Konstanz-Sydney" (Michael Eldred, Mike Roth, Lucia Kleiber a Volkbert Roth). V tejto interpretácii Marxa sa "za hlavný determinant kapitalistickej ekonomiky považuje vývoj foriem výmeny, a nie obsah, ktorý sa ňou reguluje". Kapitalizmus sa tu chápe ako metóda regulácie ľudskej práce tým, že jej dáva spoločenskú formu výmenného tovaru ("forma hodnoty"), a nie ako zamaskovaný alebo mystifikovaný systém, ktorý je inak obsahovo podobný iným triednym spoločnostiam.

Podľa Arthura bolo znovuobjavenie Rubinovej "majstrovskej exegézy" "najdôležitejším jednotlivým vplyvom na prístup k hodnotovej forme Kapitálu". (wikipedia.org)