Epidémie a zotročenie: Biologická katastrofa na pôvodnom juhovýchode, 14

Recenzie čitateľov

Kniha je oceňovaná za prelomové vedecké poznatky o vplyve chorôb Starého sveta na juhovýchod USA, najmä koncom 17. storočia, s dôrazom na úlohu obchodu s indickými otrokmi a koloniálnych výbojov. Hoci sa výskum považuje za pôsobivý a podnetný, niektorí recenzenti majú výhrady k autorovmu postoju a pohľadu na rozoberané témy. Domnievajú sa, že autor mohol lepšie predstaviť tradičné indiánske perspektívy a kultúrne zvyklosti, ktoré mohli byť v analýze prehliadnuté.

⬤ Prelomová vedecká práca, ktorá spochybňuje bežné historické naratívy
⬤ pôsobivý výskum a dobre napísaná
⬤ účinne vyvracia mylné predstavy o histórii pôvodných obyvateľov Ameriky
⬤ dôležitý prínos pre pochopenie vplyvu chorôb a otroctva.

⬤ Niektorí recenzenti kritizujú autorov postoj a nedostatok hĺbky, pokiaľ ide o tradičné indiánske perspektívy
⬤ obavy o kultúrne porozumenie a reprezentáciu
⬤ autorove závery a metódy nemusia plne zohľadňovať zložitosť indiánskych systémov a filozofií.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Epidemics and Enslavement: Biological Catastrophe in the Native Southeast, 14

Obsah knihy:

Epidémie a zotročenie je prelomovým skúmaním vzťahu medzi obchodom s indiánskymi otrokmi a šírením chorôb Starého sveta v koloniálnych juhovýchodných Spojených štátoch. Paul Kelton svedomito sleduje patológiu prvých stretnutí Európanov s pôvodnými obyvateľmi juhovýchodnej časti krajiny a dochádza k záveru, že hoci pôvodní obyvatelia trpeli množstvom ochorení už pred kontaktom, najvýznamnejšie skúsenosti s novými choroboplodnými zárodkami mali domorodci dlho po prvých kontaktoch v 16.

storočí. V skutočnosti Kelton kladie prvú epidémiu kiahní v celom regióne do 90. rokov 16.

storočia a jej šírenie pripisuje obchodu s indiánskymi otrokmi. V rokoch 1696 až 1700 postihli pôvodné komunity od atlantického pobrežia až po údolie Mississippi katastrofálne počty mŕtvych v dôsledku kiahní. Ďalšie choroby, ktoré potom nasledovali po kiahňach, zničili pôvodné spoločnosti.

Kelton však zistil, že k takýmto biologickým katastrofám nedošlo len preto, že domorodci v regióne nemali imunitu. V poslednej polovici sedemnásteho storočia kolónie vo Virgínii a Južnej Karolíne začlenili juhovýchodnú časť krajiny do väčšieho atlantického sveta, ktorý do domorodých dedín prinášal nebývalé množstvo ľudí, tovaru a napokon aj choroboplodných zárodkov. Kelton ukazuje, že najmä anglický obchod s domorodými otrokmi uľahčil šírenie kiahní a spôsobil, že pôvodní obyvatelia boli obzvlášť náchylní na infekcie a úmrtnosť, keďže intenzívne násilie nútilo podvyživených utečencov, aby sa sústredili v kompaktných osadách plných baktérií.

Do roku 1715 sa počet domorodého obyvateľstva prudko znížil, čo spôsobilo kolaps obchodu, ktorý umožnil také masívne vyľudňovanie. Paul Kelton je docentom histórie na Kansaskej univerzite.