Pamätám si, akoby to bolo včera, keď som chodil do internátnej školy.
Otec ma priviedol sám, zostal ma povzbudzovať počas povinnej skúšky a to, že som ho mala vedľa seba, takého vysokého, pekného, silného, takého malého a bojazlivého, ma v tej kritickej chvíli robilo menej zraniteľnou. Zdalo sa mi, že mi jeho prítomnosť dodáva trochu jeho sily a vedomostí, a chvejúc sa som sa k nemu pritisla...
