Ekonomika v protimonopolnej politike: Sloboda hospodárskej súťaže vs. sloboda uzatvárať zmluvy

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

Economics in Antitrust Policy: Freedom to Compete vs. Freedom to Contract

Obsah knihy:

V oblasti antitrustu si zmluvná sloboda a sloboda hospodárskej súťaže môžu protirečiť a aj protirečia. Spoločnosti, ktoré maximalizujú zisk, si želajú dokonale konkurenčné trhy vstupov, aby minimalizovali svoje náklady, ale chcú monopolné trhy pre svoje výstupy, aby maximalizovali svoje zisky. V dôsledku toho majú silnú motiváciu narušiť hospodársku súťaž na svojich trhoch s výrobkami. Vo svete bez protimonopolných zákonov by tak mnohé spoločnosti eliminovali hospodársku súťaž využívaním svojej zmluvnej slobody, a to buď uzatváraním právne vynútiteľných dohôd, ktoré stanovujú ceny alebo rozdeľujú trhy, alebo spájaním a nadobúdaním konkurentov s cieľom získať kontrolu nad trhom. Preto zaručenie a ochrana konkurenčnej schopnosti podnikov je spojené s obmedzením ich zmluvnej slobody. Úloha štátov v tejto úlohe je však delikátna: samotné zásahy štátu nevyhnutne obmedzujú hospodársku slobodu jednotlivcov a firiem a obmedzenie zmluvnej slobody má potenciálne škodlivé účinky aj na hospodársku činnosť. Preto musí protimonopolná politika nájsť správnu rovnováhu medzi dvoma slobodami - hospodárskou súťažou a zmluvnou slobodou, ktorá umožní rozvoj hospodárskej súťaže a zároveň zachová zmluvné slobody potrebné pre fungovanie trhu. Politiky v USA a Európe kedysi chránili hospodársku súťaž pravidlami per se, pričom stanovili jasné hranice pre zmluvnú slobodu v prípadoch, keď zasahovala do slobody hospodárskej súťaže.

V posledných desaťročiach sa vďaka zlepšeniam v ekonomickej analýze vytvorili merateľné rozmery "hospodárskej súťaže" prostredníctvom opatrení, ako je efektívnosť a blahobyt. Vďaka týmto novým a komplexným ekonomickým nástrojom sa cieľ protimonopolnej politiky posunul od "nepriameho" mechanizmu, ktorý poskytoval a presadzoval prísny rámec negatívnych pravidiel per se, v rámci ktorých sa umožňoval konkurenčný proces. Súčasná politika sa priamo zameriava na podporu blahobytu tým, že sa snaží "vyvážiť" účinky jednotlivých obchodných praktík na blahobyt, pričom povoľuje zmluvy alebo fúzie s priaznivými účinkami a zakazuje zmluvy so škodlivými účinkami na blahobyt v potenciálne každom prípade. Tieto ekonomické poznatky podporili lepšie pochopenie procesu hospodárskej súťaže a prispeli k zlepšeniu antitrustových pravidiel. V oblasti skutočného presadzovania protimonopolných zákonov však mal nedávny vývoj spôsobený vplyvom ekonomickej analýzy nepriaznivý vplyv na protimonopolnú politiku v USA aj v EÚ. Po prvé, zvýšila sa voľnosť rozhodovania orgánov na ochranu hospodárskej súťaže, čím sa znížila právna istota pre spoločnosti a zvýšila sa možnosť nesprávnych rozhodnutí. Po druhé, motivovala spoločnosti, aby plytvali zdrojmi na činnosti zamerané na hľadanie renty tým, že využívali ekonomické analýzy na preukázanie efektívnosti v zložitých a časovo náročných vyšetrovaniach a súdnych sporoch.

A po tretie, prevažujúce používanie ekonomickej analýzy výrazne zvýšilo náklady na presadzovanie práva. Táto práca ako prvá zobrazuje tieto negatívne účinky spôsobené nedávnym vývojom a ukazuje, že politika s jasnými obmedzeniami prostredníctvom navrhovaných pravidiel per se by bola lepšia, pretože by eliminovala znázornené negatívne účinky.