Ebola: Ako ľudová veda pomohla ukončiť epidémiu

Recenzie čitateľov

Kniha skúma sociálne a antropologické aspekty epidémie eboly, pričom sa zameriava najmä na obdobie 2014-2015, keď epidémia vypukla v západnej Afrike. Hoci ponúka cenné poznatky o kultúrnych zvyklostiach a reakciách komunít, je kritizovaná za faktické nepresnosti, slabý písomný prejav a nedostatočnú vedeckú prísnosť.

Kniha poskytuje informatívne pohľady na sociálne dôsledky epidémie eboly a zdôrazňuje význam pochopenia kultúrnych praktík pri riešení zdravotných kríz. Zdôrazňuje potrebu integrácie kultúrnych poznatkov a vedeckých prístupov pri reakcii na epidémie.

Písanie je poznačené faktografickými chybami a nešikovnou organizáciou, čo sťažuje čítanie. Autorovi chýbajú klinické alebo epidemiologické odborné znalosti, čo vedie k nesprávnemu chápaniu starostlivosti o ebolu. Mnohí recenzenti považujú knihu za neorganizovanú a príliš teoretickú, čo uberá na jej praktických poznatkoch.

(na základe 6 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Ebola: How a People's Science Helped End an Epidemic

Obsah knihy:

V užšom výbere na cenu Fage a Oliver 2018.

Od decembra 2013 sa západnou Afrikou prehnala najväčšia epidémia eboly v histórii, ktorá si v Libérii, Sierre Leone a Guinei vyžiadala tisíce obetí. V polovici roka 2014 zachvátila medzinárodné spoločenstvo hystéria. Odborníci pochmúrne predpovedali, že v priebehu niekoľkých mesiacov sa nakazia milióny ľudí, a na zvládnutie vírusu bolo vyvinuté obrovské medzinárodné kontrolné úsilie. Paradoxne však v tom čase už choroba v samotnej Afrike upadala. Prečo sa teda vonkajší pozorovatelia tak mýlili?

Paul Richards vychádza zo svojich rozsiahlych priamych skúseností zo Sierry Leone a tvrdí, že medzinárodné spoločenstvo pri svojej panickej reakcii nezohľadnilo miestne odborné znalosti a zdravý rozum. Richards ukazuje, že humanitárna reakcia na chorobu bola najúčinnejšia v tých oblastiach, kde podporovala tieto iniciatívy, a že bránila obnove, keď ignorovala alebo nebrala do úvahy miestne poznatky.