Dom modrého svetla

Recenzie čitateľov

Básnická zbierka Davida Kirbyho je oslavovaná pre svoje živé opisy, humor a mnohovrstvovú symboliku. Čitateľov upúta svojím pútavým rozprávačským štýlom, vďaka ktorému je prístupná aj tým, ktorí poéziu zvyčajne nemajú radi. Básne vyvolávajú zamyslenie a smiech, čím oslovujú široké publikum.

Živé opisy, humor, prístupné aj pre čitateľov, ktorí sa veršov neboja, vrstevnatá symbolika, pútavé rozprávanie, podnecujúce k zamysleniu, zábavné, rýchle čítanie.

Niektorým čitateľom sa môže zdať obsah príliš rozvláčny alebo kľukatý.

(na základe 5 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The House of Blue Light

Obsah knihy:

Dom modrého svetla je druhou zbierkou autobiografických "spomienkových básní" chlapca z katolíckej školy, ktorý sa stal dobrým básnikom, Davida Kirbyho, komika veršov, ak vôbec nejaký existuje: "V Hviezdnom prachu spomienky... títo múdri vesmírni mimozemšťania, ktorí navštívia Zem... povedia Woodymu Allenovi), že ak chce naozaj slúžiť ľudstvu, / mal by rozprávať vtipnejšie vtipy - počkaj, to je moja povinnosť, / myslím, že je to moja verejná povinnosť Pretože skôr či neskôr / sa všetci obrátime hore nohami."

Kirby nosí srdce aj vtip na rukáve a v dlhých rozprávkových básňach konfiguruje udalosti, ktoré skutočne alebo sprostredkovane zažil - ako dieťa, tínedžer, mladý muž a teraz -, ako aj niektoré budúce scény, ktoré si predstavuje. V Kirbyho básňach rovnako ožívajú literárni teoretici Jacques Derrida a Roland Barthes; Little Richard a Muhammad Ali; Herman Melville, James Dickey a Henry James; priatelia, rodina, osobní hrdinovia a známi vrátane dievčaťa Ah Oui z Paríža a Tige Watleyho Whoah z Baton Rouge.

Podobne ako Walt Whitman, aj Kirby ponúka hovoriaceho v prvej osobe ako zástupcu všetkých ostatných ("Kto, vrátane nás samých, / vie, čo vieme a kedy to vieme?"), čím dosahuje jednotu a prístupnú autenticitu, ktorá je v poézii zriedkavá. Zábavný dom, "určite mišmaš", Dom modrého svetla je rozkošne zábavná, neúctyhodná, erudovaná zbierka komentárov vršiacich sa na komentár, ktorá nám prináša "ten jeden prvok, ktorý tak veľmi chýba / v našej citátovej existencii, t. j. prekvapenie.".

--Tony Hoagland.