Distribuované vedenie: Rôzne perspektívy

Pôvodný názov:

Distributed Leadership: Different Perspectives

Obsah knihy:

Alma Harris Vedenie škôl sa v súčasnosti zaoberá myšlienkou distribuovaného vedenia. Zdá sa, že len málo myšlienok vyvolalo toľko pozornosti, diskusií a sporov.

Nech už je váš postoj k distribuovanému vedeniu akýkoľvek, a nemôžete ho nemať, je nevyvrátiteľné, že distribuované vedenie sa stalo myšlienkou vedenia v súčasnosti. Je to však myšlienka, ktorej korene možno vystopovať už v polovici 20. rokov a možno aj skôr.

Prečo teda taký záujem? Časť odpovede možno nájsť v odklone od teoretického a empirického skúmania zameraného na jedného vedúceho. Tento posun bol nepochybne podporený štrukturálnymi zmenami v rámci škôl a v školských systémoch, ktoré viedli k ternatívnym modelom alebo formám praxe vedenia.

Dôkazy poukazujú na to, ako si tí, ktorí zastávajú formálne vedúce pozície, čoraz viac uvedomujú obmedzenia existujúcich štrukturálnych opatrení na zabezpečenie organizačného rastu a transformácie (Fullan et al., 2007; Harris et al., 2008; Chapman et al., 2008). V dôsledku toho mnohí riaditelia a riaditeľky aktívne reštrukturalizujú, prerozdeľujú a pretvárajú vodcovskú prax vo svojej škole (Harris, 2008).

Hoci sa terminológia na opis takýchto zmien líši, základným princípom je rozšírenie alebo zdieľanie praxe vedenia. Hoci vedci už dlho argumentovali, že na skúmanie vedenia je potrebné ísť ďalej než len k tým, ktorí sú na vrchole organizácie (Barnard, 1968; Katz a Kahn, 1966), až donedávna sa veľká časť literatúry o vedení škôl zameriavala na hlavu riaditeľa.