Diktatúra a revolúcia: Irán - novodobé dejiny

Recenzie čitateľov

Kniha predstavuje kontroverzný pohľad na nedávnu históriu Iránu a rozoberá prechod od monarchie k duchovnej diktatúre. Zatiaľ čo niektorí recenzenti ju považovali za prenikavú pre pochopenie historického kontextu a úlohy západnej politiky ústupkov, iní ju kritizovali ako tendenčnú západnú propagandu, ktorá zamlčuje podstatné detaily o iránskej politickej krajine a občianskej spoločnosti.

⬤ Výstižne rozoberá históriu dvoch diktatúr v Iráne a západnú politiku appeasementu
⬤ poskytuje pohľad otvárajúci oči pre pochopenie politickej dynamiky v Iráne
⬤ považuje sa za dobrý zdroj informácií pre mladé generácie a think-tanky.

⬤ Niektorými recenzentmi označená za absolútnu západnú propagandu
⬤ vynecháva zásadné historické detaily, najmä úlohu západných vlád pri podkopávaní demokracie v Iráne
⬤ predstavuje jednostranný pohľad, ktorý ignoruje zložitosť iránskej spoločnosti a jej demokratické prvky
⬤ vykresľuje súčasnú iránsku vládu v negatívnom svetle bez toho, aby si uvedomila historické súvislosti.

(na základe 2 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Dictatorship and Revolution: Iran - A Contemporary History

Obsah knihy:

V čase, keď sa iránsky ľud snaží poraziť stredovekú náboženskú diktatúru mulláhov v Iráne, je čoraz nevyhnutnejšie, aby sme nestratili zo zreteľa širšiu historickú perspektívu, v ktorej sa tento boj formoval. Iránska politická krajina a spoločnosť sú presiaknuté spomienkami na 120 rokov trvajúci boj o dosiahnutie určitej formy demokratickej vlády a otvorenej spoločnosti, ktorá je v krajinách so zavedenou demokratickou vládou často považovaná za samozrejmosť. Toto storočné úsilie bolo niekedy vedené proti despotickým šáhom (monarchom) a teraz proti klerikom, ktorí si nárokujú absolútnu teokratickú vládu.

Monarchia aj teokratická diktatúra popierajú všeobecné ľudské práva, nárokujú si autoritu "tieňa Boha" (šachovia) alebo "Božieho zástupcu" (klerikálni despotovia) na zemi, považujú ľud za nedospelý a potrebujúci ochrancov a svoju legitimitu odvodzujú z iných zdrojov než z volebných urien a demokratického právneho štátu. Obaja sa dopustili hrubého porušovania ľudských práv, ako je svojvoľné zadržiavanie, skrátené súdne procesy, kruté a neľudské tresty, mučenie a politické popravy. Oba štáty účinne zaviedli vládu jednej strany, popreli pluralizmus, potlačili mnohé segmenty spoločnosti, odopreli slobodu prejavu alebo združovania, zakázali slobodnú tlač a zbavili občanov občianskych práv. V prípade monarchie jeden z nich uprednostnil cudzie záujmy pred záujmami národa a druhý zneužil vieru a religiozitu ľudí na drancovanie ich bohatstva, podnecovanie nenávisti, sektárskeho násilia a zahraničného avanturizmu pod zámienkou náboženskej vojny a expanzie v neprospech národa.

Táto kniha, pozostávajúca z 23 kapitol, sa pokúša stručne opísať históriu pahlavíjských monarchov, ktorí boli zvrhnutí ľudovou revolúciou v roku 1979, a náboženskú diktatúru, ktorá nastúpila po tom, ako si Rúholláh Chomejní uzurpoval vedenie protimonarchickej revolúcie. Prvé tri kapitoly sa zaoberajú nelegitímnym vzostupom pahlavíjských monarchov prostredníctvom brutálnych represií a zahraničných intervencií a rokmi, ktoré predchádzali revolúcii v roku 1979. Ďalších niekoľko kapitol sa zaoberá tým, ako duchovenstvo na čele s Chomejním, ktoré šáh toleroval a ponechal nedotknuté, v rozpore so zdecimovaním demokratických síl unieslo revolúciu a zmarilo jej ponuky slobody.

Monarchistické pozostatky predchádzajúceho režimu sú demaskované v ďalšej kapitole a hnutie odporu proti teokratickému režimu je opísané v nasledujúcej kapitole. Deštruktívnou vnútornou a medzinárodnou politikou režimu sa zaoberajú kapitoly 9 až 17. Dôsledky zločinov režimu a jeho upokojovanie západnými vládami sa rozoberajú v kapitolách 18 a 19. V kapitolách 20 a 21 sa skúma koordinovaná a zlá dezinformačná kampaň režimu proti opozícii a jeho využívanie kybernetickej vojny.

Posledné dve kapitoly sa zaoberajú súčasným národným povstaním v Iráne a vyhliadkami na jeho demokratický výsledok. Revolúcia proti šáhovi Pahlavímu v roku 1979 sa začala v januári 1978 prvým krvavým potlačením demonštrácií a trvala 13 mesiacov, pričom vyvrcholila útekom šáha a zvrhnutím jeho režimu. Táto revolúcia po viac ako štyroch desaťročiach organizovaného odporu trvá v čase písania tohto článku už piaty mesiac a demonštranti, ktorí sa nezľakli úrovne represií, žiadajú "Smrť Chameneímu", najvyššiemu vodcovi režimu, a celkovú zmenu režimu. Tentoraz režim, ktorému sa nepodarilo zdecimovať alebo zlikvidovať iránske hnutie odporu fyzicky ani politicky, čelí svojmu nevyhnutnému pádu z rúk ľudového povstania inšpirovaného týmto desaťročia trvajúcim odporom a víziou, ktorú predstavuje pre slobodný, demokratický, pluralitný, bezjadrový Irán s oddelením náboženstva od štátu.