Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Recenzie Adornovej a Horkheimerovej Dialektiky osvietenstva odrážajú zmes obdivu k jej hlbokému pohľadu na kapitalizmus, kultúru a osvietenstvo, ako aj kritiku štýlu písania, zložitosti a problémov s prekladom v niektorých vydaniach. Mnohí recenzenti zdôrazňujú, že na plné pochopenie argumentov textu je potrebné mať filozofické vzdelanie, zatiaľ čo iní vyjadrujú ľútosť nad jeho nejasnosťou a náročnou prózou. Kniha sa považuje za zásadné dielo kritickej teórie, ktoré vyvoláva rešpekt pre svoju kritiku osvietenského myslenia a jeho význam v súčasnej spoločnosti.
Výhody:Hlboká a prenikavá kritika kapitalizmu, osvietenstva a kultúrneho priemyslu.
Nevýhody:Významný historický význam a dôležitosť pre súčasné filozofické diskusie.
(na základe 45 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
Dialectic of Enlightenment
Obsah knihy:
Dialektika osvietenstva je nepochybne najvplyvnejšou publikáciou frankfurtskej školy kritickej teórie. Napísaná počas druhej svetovej vojny a šírená súkromne, vyšla v tlačenom vydaní v Amsterdame v roku 1947. "To, čo sme si stanovili za cieľ," píšu autori v predslove, "nebolo nič menšie ako vysvetliť, prečo ľudstvo namiesto toho, aby vstúpilo do skutočne ľudského stavu, upadá do nového druhu barbarstva.".
Dielo však ďaleko presahuje rámec obyčajnej kritiky súčasného diania. Historicky vzdialený vývoj, ba zrod západných dejín a samotnej subjektivity z boja proti prírodným silám, ako ho predstavujú mýty, sa širokým oblúkom spája s najhrozivejšími skúsenosťami súčasnosti.
Kniha pozostáva z piatich kapitol, ktoré na prvý pohľad spolu nesúvisia, a z niekoľkých kratších poznámok. Jednotlivé analýzy sa týkajú takých javov, ako je odtrhnutosť vedy od praktického života, formalizovaná morálka, manipulatívna povaha kultúry zábavy a paranoidná štruktúra správania, vyjadrená agresívnym antisemitizmom, ktorá označuje hranice osvietenstva. Autori v týchto javoch vidia spoločný prvok, ktorým je tendencia k sebadeštrukcii vedúcich kritérií, ktoré sú od začiatku vlastné osvietenskému mysleniu. Pomocou historických analýz na objasnenie súčasnosti ukazujú na pozadí prehistórie subjektivity, prečo národnosocialistický teror nebol odchýlkou moderných dejín, ale bol hlboko zakorenený v základných charakteristikách západnej civilizácie.
Adorno a Horkheimer vidia sebazničenie západného rozumu ako základ historickej a osudovej dialektiky medzi nadvládou vonkajšej prírody a spoločnosti. Osvietenstvo, ktoré tieto sféry rozdelilo, sledujú až k jeho mýtickým koreňom. Osvietenstvo a mýtus teda nie sú nezlučiteľné protiklady, ale dialekticky sprostredkované vlastnosti reálneho aj intelektuálneho života. "Mýtus je už osvietenie a osvietenie sa vracia k mytológii." Tento paradox je základnou tézou knihy.
Tento nový preklad, ktorý vychádza z textu v kompletnom vydaní diela Maxa Horkheimera, obsahuje textové varianty, komentár k nim a redakčnú diskusiu o postavení tohto diela vo vývoji kritickej teórie.
