Diabol, ktorého poznáme: Vieme, čo sa deje s novou iránskou superveľmocou

Recenzie čitateľov

Kniha „Diabol, ktorého poznáme“ od Roberta Baera poskytuje diferencované a kritické skúmanie úlohy Iránu na Blízkom východe, pričom spochybňuje konvenčné názory a vykresľuje Irán ako racionálneho štátneho aktéra s významným vplyvom v regióne. Baer sa zasadzuje za rekalibráciu zahraničnej politiky USA voči Iránu s cieľom uznať jeho ambície a realitu. Hoci je kniha chválená za svoju hlbokú analýzu a historický kontext, čelí aj kritike za vnímané rozpory, nedostatok vhodných zdrojov a trochu porazenecký postoj, pokiaľ ide o angažovanosť USA voči Iránu.

Hlboké postrehy založené na skúsenostiach z prvej ruky, presvedčivá analýza iránskej perspektívy, spochybňuje zaužívaný názor o Iráne ako totalitnom štáte, zdôrazňuje význam diplomatickej angažovanosti a ponúka širší historický kontext blízkovýchodných záležitostí.

Občasné rozpory v rozprávaní, vnímaný defetizmus pri obhajovaní ústupkov USA voči Iránu, nedostatok riadnych citácií a zdrojov pre tvrdenia a niektorí čitatelia majú pocit, že Baer môže prehliadnuť zložitosť regionálnych akcií a ideológie Iránu.

(na základe 132 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Devil We Know: Dealing with the New Iranian Superpower

Obsah knihy:

Za posledných tridsať rokov, zatiaľ čo Spojené štáty buď zatvárali oči, alebo ich odmietali, sa Irán stal krajinou, ktorá je schopná zmeniť osud Ameriky rovnako ako tradičné veľmoci Rusko a Čína. Jedným z hlavných argumentov tejto knihy je, že Irán má v niektorých ohľadoch ešte pevnejšie ruky na americkú budúcnosť.

Ako majstrovsky ukazuje bývalý agent CIA Robert Baer, Irán sa vmanévroval medzi elitné superveľmoci tým, že využil falošnú predstavu Američanov o tom, čo Irán je - nechal nás veriť, že je to krajina, ktorú riadia zamračení náboženskí fanatici, príliš zaujatí teokratickými šarvátkami a teroristickými programami, aby posilnili svoje politické a hospodárske základy.

Skutočnosť je oveľa desivejšia - a napriek tomu je v potenciálnej katastrofe obsiahnutá implicitná politická reakcia, ktorá by mohla zabrániť katastrofe, ak budeme dostatočne odvážni na to, aby sme ju prijali.

Baerovo pátranie priamo na mieste a rozhovory s kľúčovými aktérmi Blízkeho východu - od iránskeho ajatolláha cez bahrajnského kráľa až po šéfa izraelskej vnútornej bezpečnosti - vykresľujú obraz stáročného šiitského národa, ktorý je výrazne odlišný od toho, ktorý sa bežne vykresľuje. Napríklad iránsky prezident Ahmadínedžád, ktorý šíri nenávisť, v žiadnom prípade nie je skutočným predstaviteľom iránskej zahraničnej politiky, ani nie je najvyššou prioritou Iránu stať sa jadrovým hráčom.

Napriek tomu Baer zistil, že Irán sa v súčasnosti podieľa na mäkkom ovládnutí Blízkeho východu, že metódu zástupnej vojny a kooperácie, ktorú zdokonalil s Hizballáhom v Libanone, vyváža do celého regiónu, že Irán teraz kontroluje značnú časť Iraku, že rozširuje svoj vplyv na Jordánsko a Egypt, že Arabské emiráty a ďalšie štáty Perzského zálivu sú vtiahnuté do jeho sféry a že čoskoro bude mať pevnú ruku nad svetovým ropným kohútikom.

Miešaním anekdot s informáciami získanými z tajných zdrojov Baer vynikajúco dokazuje, že Irán, ktorý nie je divokým darebáckym štátom, je racionálnym aktérom - je skúsený v hre národov a taký efektívny v marení vnímaného kolonializmu Západu, že dokonca aj súperiaci sunniti s radosťou bojujú pod jeho vlajkou.

Pre tvorcov americkej politiky sa zúžili možnosti: buď prenechať najdôležitejšie energetické koridory sveta krajine, ktorá sa nám môže vojensky vyrovnať svojimi asymetrickými schopnosťami (medzi ktoré patrí aj používanie samovražedných atentátnikov) - alebo sa dohodnúť s diablom, ktorého poznáme. Možno zistíme, že spojenectvom s Iránom by sme zvýšili nielen svoju vlastnú bezpečnosť, ale aj bezpečnosť všetkých národov Blízkeho východu. Alternatíva - pokračovať vo vedení Iránu k nastoleniu hegemónie nad moslimským svetom - je príliš mrazivá na to, aby sme o nej uvažovali.