Hodnotenie:
Kniha „Poliomyelitída: An American Story“ od Davida Oshinského poskytuje podrobný a pútavý opis pretekov vo vývoji vakcíny proti detskej obrne, pričom sa zameriava na súperenie medzi Jonasom Salkom a Albertom Sabinom a zároveň skúma sociálne a kultúrne dôsledky tejto choroby v Amerike. Kombinuje historické rozprávanie s vedeckými objavmi, vďaka čomu je prístupná aj pre bežných čitateľov. Kniha je dobre preskúmaná a ponúka fascinujúci pohľad na spoločné úsilie, ktoré viedlo k odstráneniu detskej obrny ako hrozby pre verejné zdravie.
Výhody:⬤ Dobre napísaná a pútavá
⬤ informatívna a dobre spracovaná
⬤ prístupná aj pre neodborníkov
⬤ podrobný historický kontext
⬤ náhľad do života a súperenia kľúčových osobností
⬤ poukazuje na spoločenskú reakciu na detskú obrnu
⬤ pútavé rozprávanie
⬤ vyvoláva emocionálny vzťah k historickým udalostiam.
⬤ Niektoré časti môžu laickým čitateľom pripadať suché
⬤ občasné uprednostňovanie Salka môže skresľovať perspektívy
⬤ zaznamenané opakujúce sa prvky
⬤ niektorí čitatelia zistili, že ku koncu stratila kniha záujem
⬤ niektoré významné postavy (ako napr. sestra Kenny) neboli dostatočne pokryté.
(na základe 237 čitateľských recenzií)
Polio: An American Story
David Oshinsky tu rozpráva strhujúci príbeh o terore detskej obrny a o intenzívnom úsilí nájsť liek, od organizácie March of Dimes až po objavenie Salkovej a Sabinovej vakcíny - a ešte ďalej. Na základe novo dostupných dokumentov Jonasa Salka, Alberta Sabina a ďalších kľúčových aktérov Oshinsky vykresľuje napínavý portrét pretekov o liek a rozohráva dramatický príbeh, ktorého stredobodom je zúrivá rivalita medzi Salkom a Sabinom. Rozpráva aj príbeh Isabel Morganovej, azda najtalentovanejšej zo všetkých výskumníkov detskej obrny, ktorá mohla Salka predbehnúť, keby neodišla do dôchodku a nezaložila si rodinu.
Oshinsky ponúka zasvätený pohľad na Národnú nadáciu pre detskú paralýzu, ktorú v 30. rokoch 20. storočia založili FDR a Basil O'Connor, a ktorá spôsobila revolúciu v získavaní finančných prostriedkov a vnímaní choroby v Amerike. Oshinsky tiež ukazuje, ako skúsenosť s detskou obrnou spôsobila revolúciu v spôsobe, akým vláda udeľovala licencie a testovala nové lieky predtým, ako ich povolila uviesť na trh, a v spôsobe, akým právny systém riešil zodpovednosť výrobcov za nebezpečné výrobky. Nakoniec, a to je možno najvýpovednejšie, Oshinsky odhaľuje, že detská obrna nikdy nebola zúrivou epidémiou, ako ju vykresľovali médiá, ale v skutočnosti pomerne zriedkavým ochorením. Ale v Amerike, ktorá sa teší rozmachu detskej populácie - v čoraz väčšej miere predmestskej, rodinne orientovanej a posadnutej hygienou - sa prízrak detskej obrny, podobne ako prízrak atómovej bomby, čoskoro stal strašidelným mrakom nad každodenným životom.
Pútavý vedecký príbeh plný napätia a zároveň provokatívna sociálna a kultúrna história otvára nové okno do povojnovej Ameriky.
