Detailné a dlhé zábery v modernej čínskej kinematografii

Recenzie čitateľov

Kniha skúma diskusiu medzi formalistickým a realistickým filmom v kontexte čínskej kinematografie, pričom do nej zahŕňa aj konfucianizmus a feminizmus. Poskytuje analýzu scén z piatich čínskych filmov, pričom vyvodzuje súvislosti s filozofickými a psychologickými koncepciami a zároveň ponúka podrobnú kritiku filmov aj ich zdrojových románov.

⬤ Dobre napísaná a pútavá
⬤ ponúka hlbokú analýzu čínskych filmov a ich adaptácií
⬤ zahŕňa filozofické a feministické perspektívy
⬤ obsahuje užitočné ilustrácie
⬤ zlepšuje pochopenie filmových techník
⬤ poskytuje cenné akademické odkazy.

⬤ Vyžaduje znalosť zložitých akademických pojmov a číselných údajov
⬤ niektoré interpretácie môžu pôsobiť nejasne alebo nepresvedčivo
⬤ je silne popretkávaná akademickými citáciami, ktoré môžu znižovať čitateľnosť.

(na základe 2 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Close-Ups and Long Shots in Modern Chinese Cinemas

Obsah knihy:

Dva z najštylizovanejších záberov v kinematografii - detailný a dlhý záber - predstavujú odlišné atrakcie. Ikonickosť detailného záberu umocňuje afektívnu silu tvárí a povyšuje film na diskurz umenia. Hĺbka dlhého záberu naopak indexuje fakty života a posilňuje našu vieru v realitu. Každý z nich konfiguruje vzťah medzi obrazom a vzdialenosťou, ktorý rozširuje divákovu schopnosť vidieť, cítiť a vnímať.

Pochopiť, prečo režisér uprednostňuje jeden typ záberu pred druhým, znamená preskúmať viac než len estetiku: Odhaľuje významné predpoklady o filme ako umení intervencie alebo organickej reprezentácie. Close-ups and Long Shots in Modern Chinese Cinemas je prvou knihou, ktorá porovnáva tieto dva zábery v rámci kultúrnych, historických a filmových tradícií, ktoré ich vytvorili. Najmä globálne oživenie konfuciánskych štúdií a nadnárodný apel feminizmu v 80. rokoch 20. storočia znamenali nový obrat v zloženom kultúrnom vzdelaní čínskych režisérov, ktorých výber záberov možno vnímať nielen ako štylistické vyjadrenie, ale aj ako etickú voľbu reagujúcu na zavedené normy o zdržanlivosti, ritualizme, slušnosti a ženskej agentúre.

Každý z diskutovaných filmov - Červený cirok Zhanga Yimoua, Žiadostivosť, opatrnosť Anga Leeho, Vrah Hou Hsiao-Hsiena, Želám si, aby som to vedel Jia Zhangkeho a Plášť č. 7 Wei Deshenga - predstavuje prelom v čínskej kinematografii, ktorý nanovo definuje vyvíjajúce sa vzťahy medzi filmom, politikou a etikou. Tieto diela spoločne poskytujú komplexný obraz o tom, ako režiséri kontextualizujú detailné a dlhé zábery spôsobom, vďaka ktorému ich možno interpretovať v mnohých filmoch ako zvonkohry spoločenských zmien.