Hodnotenie:
Kniha poskytuje čitateľný úvod do čínskej literatúry, ale nedokáže zaujať ani poskytnúť hlboký pohľad. Hoci nejde o najzaujímavejšie dostupné dielo, slúži ako slušný východiskový bod pre tých, ktorí sa s témou nestretli.
Výhody:⬤ Čitateľná
⬤ menej chybná a chybná v porovnaní s inými anglickými dielami o čínskej literatúre
⬤ vhodná pre začiatočníkov
⬤ môže sa použiť ako učebnica na vyučovanie.
⬤ Nie je zaujímavá
⬤ chýba jej hlbšie pochopenie
⬤ štýl je neatraktívny
⬤ obsah zväčša prozaický.
(na základe 1 čitateľských recenzií)
A History of Chinese Literature
Herbert Allen Giles (8. decembra 1845 - 13. februára 1935) bol britský diplomat a sinológ, ktorý bol 35 rokov profesorom čínštiny na univerzite v Cambridge. Giles získal vzdelanie na Charterhouse School predtým, ako sa stal britským diplomatom v Číne. Upravil systém romanizácie mandarínskej čínštiny, ktorý vytvoril Thomas Wade, čím vznikol všeobecne známy systém čínskej romanizácie Wade-Giles. Medzi jeho početné diela patrili preklady Konfuciových analov, Lao-c' (Tao te ťing), Chuang-c' a v roku 1892 široko publikovaný čínsko-anglický slovník.
Herbert A. Giles bol štvrtým synom Johna Allena Gilesa (1808-1884), anglikánskeho duchovného. Po štúdiu na Charterhouse sa Herbert stal britským diplomatom v Číne, kde pôsobil v rokoch 1867 až 1892. Niekoľko rokov (1885 - 1888) strávil aj v pevnosti Santo Domingo v Tamsui na severe Taiwanu. Bol otcom Bertrama, Valentina, Lancelota, Edith, Mable a Lionela Gilesa. V roku 1897 sa Herbert Giles stal po Thomasovi Wadeovi len druhým profesorom čínskeho jazyka vymenovaným na univerzite v Cambridgei. V čase jeho vymenovania neboli na Cambridgei žiadni iní sinológovia. Giles preto mohol väčšinu času tráviť medzi starovekými čínskymi textami, ktoré mu predtým daroval Wade, a publikovať to, čo sa rozhodol preložiť zo svojho eklektického čítania čínskej literatúry.
Medzi jeho neskoršie práce patria dejiny čínskeho maliarstva z roku 1905 a Hibbertove prednášky o konfucianizme z roku 1914, ktoré vyšli v roku 1915 vo vydavateľstve Williams and Norgate. Tretie vydanie knihy Podivné príbehy z čínskeho ateliéru (1916) venoval svojim siedmim vnúčatám, ale na konci svojho života sa rozprával len s jedným zo svojich žijúcich detí. Bol zanieteným agnostikom, ale aj nadšeným slobodomurárom. Nikdy sa nestal členom niektorej zo zakladajúcich kolégií Cambridgeskej univerzity, hoci bol 35 rokov univerzitným profesorom. Nakoniec odišiel do dôchodku v roku 1932 a zomrel vo veku 89 rokov. (wikipedia.org)