Recenzie čitateľov
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 15 hlasoch.
Obsah knihy:
Judy Juanita vníma aktivizmus a feminizmus tak, ako sa prejavuje v jej politickom, umeleckom a duchovnom živote. V knihe De Facto..., ktorá sa stala významnou semifinalistkou OSU 2016 Non/Fiction Collection Prize, sa miešajú eseje, básne, grafika zosnulej Rini Templetonovej a literárna kritika. Tieto eseje, ktoré sú aktom sebadefinovania s pocitom memoárov, nadväzujú na dlhý rad mysliteliek, medzi ktoré patria Anna Julia Cooper, Ida B. Wells-Barnett, Audre Lorde, Alice Walker, Michelle Wallace, Angela Davis, bell hooks, Paula Giddings, Michelle Alexander, Roxane Gay a Chimamanda Ngozi Adiche. V jej poloautobiografickom románe Panenská duša sa ústredná postava pridáva k Strane čiernych panterov a nazýva sa ženskou pešiačkou v černošskej revolúcii šesťdesiatych rokov. Feministická pešiačka v románe De Facto... spracúva zásadné zmeny v americkej spoločnosti prostredníctvom vlastného vývoja. Eseje sú zasadené chronologicky, začínajú obrazom autorkinho otca, letca z Tuskegee, a opisom nie celkom idylického detstva v Oaklande. Pojem slobody je tu slobodou od komplikácií, od čakajúceho černošského vedomia.
Vzniká príbeh: Vyrastanie v Oaklande v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch. Porovnáva svoju rozvíjajúcu sa sexualitu s mladými bielymi ženami, ktoré v roku 1964 húfne reagovali na Beatles. Formulovanie niekdajšej koncepcie ženskosti založenej na černošskom nacionalizme. Dekonštrukcia neslávne známej kontroverzie o slove N. Žičlivé ohliadnutie sa za jej románikom s The Gun a podobnou fascináciou hnutia Black Power. Vzdáva hold poetke Carolyn M. Rodgersovej. Oslava feminizmu 21. storočia na nečakaných miestach. Skúmanie rasy a mikroagresie v liberálnom Berkeley. Rok života s duchom/mentorom.
Formát knihy prechádza od eseje cez báseň k listu v záverečnej eseji "Priznaj ma", skutočnom príbehu o duchovi, v ktorom ju mŕtvy dramatik, kedysi jej učiteľ, tlačí k úspechu napriek jej obavám.
"Čo sa stalo Carolyn M. Rodgersovej? " vzdáva hold poetke, ktorá sa stala prízrakom Hnutia čierneho umenia (BAM). Rodgersová využívala nespútanú bojovnosť doby, miešala slang, nostalgiu, nadávky, sociológiu, surové odhalenie sexuálnej intimity, aby sa zaoberala priepasťou medzi čiernymi mužmi a ženami; po oživení svojej kresťanskej viery sa stala takmer vyvrheľom.
"Všetky ženy v mojej rodine čítajú Terryho McMillana" sa pýta, čo robiť s čiernou literatúrou, pri vydaní svojho románu, ktorý nezapadá medzi knihy, ktoré čítajú jej priatelia a rodina.
"Putting the Funny in the Novel" bola autorkina reakcia na slová jej agenta, že jej román o Panteroch nie je dostatočne vtipný.
"Reportáž z frontu" poukazuje na to, ako najliberálnejšie americké mesto Berkeley stále usmerňuje rasizmus.
Titulná esej "De Facto feminizmus" uvádza nespočetné množstvo spôsobov, akými sa feminizmus objavuje v krajine, ktorá čierne ženy vylučuje, od boja/hľadania nepredvídaných okolností, stavania mostov, lámania chleba a robenia biznisu po starom.
"Upratovanie cudzích domov" uvažuje o hodnote fyzickej práce, keďže autorka sa živí prácou v domácnosti; túto prácu opúšťa, pamätajúc si, že Zora Neale Hurstonová pracovala ako domáca v poslednom chudobnom desaťročí svojho života.
V súvislosti s tragédiou Trayvona Martina sa v knihe "Zbraň ako ultimatívna báseň" venuje temnej moci zbrane a jej úlohe v afroamerickej komunite od čias Panthers až po súčasnosť.
"Päť kamarátov v Strane čiernych panterov, 1967 - 1970" pripomína autorkino mladícke vstúpenie do Čiernych panterov.
"Slovo na N" vo veku varovaní pred spúšťaním a niekoľkonásobnými výbuchmi slova na N vybuchuje a je predčasne pochované... s výhradami, a to na bielych policajtoch.
