Dar: forma a dôvod výmeny v archaických spoločnostiach

Recenzie čitateľov

Kniha Marcela Maussa „Dar“ je základným dielom antropológie, ktoré skúma kultúrny význam výmeny darov a jej úlohu pri vytváraní sociálnych vzťahov v rôznych spoločnostiach. Mnohí čitatelia obdivujú jeho postrehy a hĺbku výskumu, ale zároveň upozorňujú na náročnosť textu a jeho hutnú organizáciu, ktorá môže spôsobiť, že sa bude čítať náročne.

⬤ Ponúka hlboký pohľad na podstatu darovania ako komplexnej spoločenskej zmluvy.
⬤ Bohatá na kultúrne príklady z rôznych spoločností, ktoré zlepšujú pochopenie reciprocity.
⬤ Podnecuje k hlbokým úvahám o osobných vzťahoch a spoločenských normách.
⬤ Uznávaná ako kľúčové dielo v antropológii a sociológii a základný text pre pochopenie ekonomiky daru.

⬤ Spis sa považuje za hutný a náročný, vyžaduje si pozorné a premyslené čítanie.
⬤ Rozsiahle poznámky pod čiarou narúšajú plynulosť rozprávania a môžu čitateľov frustrovať.
⬤ Niektorí čitatelia ju považujú za menej pútavú v porovnaní so súčasnou literatúrou.
⬤ Kvalita papiera niektorých vydaní je kritizovaná ako nízka vzhľadom na cenu.

(na základe 22 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Gift the Form and Reason for Exchange in Archaic Societies

Obsah knihy:

Dar je krátka kniha francúzskeho sociológa Marcela Maussa, ktorá je základom sociálnych teórií reciprocity a výmeny darov.

Pôvodné Maussovo dielo sa volá Essai sur le don. Forme et raison de l' exchange dans les soci t s archa ques ("Esej o dare: forma a dôvod výmeny v archaických spoločnostiach") a pôvodne bola uverejnená v L'Ann e Sociologique v roku 1925. Esej bola neskôr znovu publikovaná vo francúzštine v roku 1950 a do angličtiny ju v roku 1954 preložil Ian Cunnison, v roku 1990 W. D. Halls a v roku 2016 Jane I. Guyer.

Maussova esej sa zameriava na spôsob, akým výmena predmetov medzi skupinami buduje vzťahy medzi ľuďmi.

Analyzuje ekonomické praktiky rôznych tzv. archaických spoločností a zisťuje, že majú spoločnú ústrednú prax zameranú na vzájomnú výmenu. Nachádza v nich dôkazy, ktoré sú v rozpore s predpokladmi moderných západných spoločností o histórii a povahe výmeny. Ukazuje, že rané systémy výmeny sa sústreďujú na povinnosti dávať, prijímať a predovšetkým na povinnosť vzájomne sa podieľať. Vyskytujú sa medzi skupinami, nielen medzi jednotlivcami, a sú dôležitou súčasťou "totálnych javov", ktoré pôsobia nielen na budovanie bohatstva a spojenectiev, ale aj sociálnej solidarity, pretože "dar" preniká všetkými aspektmi spoločnosti. Používa komparatívnu metódu, pričom vychádza z publikovaných sekundárnych vedeckých prác o národoch z celého sveta, ale najmä z pacifického severozápadu (najmä potlatch).

Po preskúmaní praktík vzájomného obdarovávania v každom z nich nachádza spoločné črty, napriek určitým rozdielom. Na základe rozdielnych dôkazov vytvára argumenty pre základ ľudskej spoločnosti založený na kolektívnych (oproti individuálnym) výmenných praktikách. Pritom vyvracia anglickú tradíciu liberálneho myslenia, ako je utilitarizmus, ako deformáciu ľudských výmenných praktík. V závere vyslovuje domnienku, že programy sociálneho zabezpečenia môžu obnoviť niektoré aspekty morálky daru v rámci moderných trhových ekonomík. (wikipedia.org)