Dar: forma a dôvod výmeny v archaických spoločnostiach

Recenzie čitateľov

Marcel Mauss v knihe Dar skúma zložitú povahu dávania darov v rôznych kultúrach a tvrdí, že všetky dary znamenajú skôr vzájomné záväzky než nezištné činy. Kniha je všeobecne považovaná za základný text antropológie, ktorý poskytuje hlboký pohľad na sociálne vzťahy, ekonomiku a kultúrne praktiky. Je však známa svojou náročnou čitateľnosťou kvôli hutnému akademickému textu a rozsiahlym poznámkam pod čiarou.

Kniha predstavuje prelomové myšlienky o ekonomike darov a ich úlohe pri vytváraní sociálnych väzieb; je to kľúčové dielo pre študentov antropológie a sociológie. Mnohí čitatelia ju považujú za životne dôležitú, poučnú a povinnú literatúru na pochopenie kultúrnej výmeny. Recenzenti ocenili jej dobre preskúmaný a podnetný obsah, ktorý ilustruje hlbšie dôsledky darovania darčekov presahujúce rámec ekonomiky.

Čitatelia poznamenali, že kniha je náročná a často suchá na čítanie a vyžaduje si značné úsilie na pochopenie kvôli jej akademickému štýlu a hustým poznámkam pod čiarou. Niektorí kritici uviedli, že rozsiahle citácie narúšajú plynulosť rozprávania, čo spôsobuje, že čítanie je frustrujúce. Okrem toho bola kritizovaná kvalita papiera v niektorých vydaniach a zložitosť nemusí nájsť odozvu u bežných čitateľov alebo osôb mimo akademického kontextu.

(na základe 22 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Gift: The Form and Reason for Exchange in Archaic Societies

Obsah knihy:

Dar je krátka kniha francúzskeho sociológa Marcela Maussa, ktorá je základom sociálnych teórií reciprocity a výmeny darov.

Pôvodné Maussovo dielo sa volá Essai sur le don. Forme et raison de l' exchange dans les soci t s archa ques ("Esej o dare: forma a dôvod výmeny v archaických spoločnostiach") a pôvodne bola uverejnená v L'Ann e Sociologique v roku 1925. Esej bola neskôr znovu publikovaná vo francúzštine v roku 1950 a do angličtiny ju v roku 1954 preložil Ian Cunnison, v roku 1990 W. D. Halls a v roku 2016 Jane I. Guyer.

Maussova esej sa zameriava na spôsob, akým výmena predmetov medzi skupinami buduje vzťahy medzi ľuďmi.

Analyzuje ekonomické praktiky rôznych tzv. archaických spoločností a zisťuje, že majú spoločnú ústrednú prax zameranú na vzájomnú výmenu. Nachádza v nich dôkazy, ktoré sú v rozpore s predpokladmi moderných západných spoločností o histórii a povahe výmeny. Ukazuje, že rané systémy výmeny sa sústreďujú na povinnosti dávať, prijímať a predovšetkým na povinnosť vzájomne sa podieľať. Vyskytujú sa medzi skupinami, nielen medzi jednotlivcami, a sú dôležitou súčasťou "totálnych javov", ktoré pôsobia nielen na budovanie bohatstva a spojenectiev, ale aj sociálnej solidarity, pretože "dar" preniká všetkými aspektmi spoločnosti. Používa komparatívnu metódu, pričom vychádza z publikovaných sekundárnych vedeckých prác o národoch z celého sveta, ale najmä z pacifického severozápadu (najmä potlatch).

Po preskúmaní praktík vzájomného obdarovávania v každom z nich nachádza spoločné črty, napriek určitým rozdielom. Na základe rozdielnych dôkazov vytvára argumenty pre základ ľudskej spoločnosti založený na kolektívnych (oproti individuálnym) výmenných praktikách. Pritom vyvracia anglickú tradíciu liberálneho myslenia, ako je utilitarizmus, ako deformáciu ľudských výmenných praktík. V závere vyslovuje domnienku, že programy sociálneho zabezpečenia môžu obnoviť niektoré aspekty morálky daru v rámci moderných trhových ekonomík. (wikipedia.org)