Hodnotenie:
Kniha „Cynické teórie“ od Jamesa Lindsaya a Helen Pluckroseovej kritizuje vznik sociálnej spravodlivosti a jej základy v postmodernej filozofii. Predkladá podrobné argumenty proti dôsledkom teórií sociálnej spravodlivosti, pričom zdôrazňuje odmietnutie osvietenských princípov a potrebu návratu ku klasickému liberalizmu. Autori sledujú historickú líniu týchto myšlienok a ich vplyv na súčasnú spoločnosť, akademickú obec a kultúru a nabádajú čitateľov, aby pochopili zložitosť týchto hnutí.
Výhody:⬤ Dôkladný výskum a dokumentácia postmoderných teórií.
⬤ Jasné a prístupné písanie, ktoré demystifikuje zložité koncepty.
⬤ Spravodlivé spracovanie postmodernistických teórií bez toho, aby sa uchyľovali k argumentom typu „slamený panák“.
⬤ Podporuje kritické myslenie a poskytuje rámec na pochopenie súčasnej sociálno-politickej klímy.
⬤ Užitočné pre pedagógov a jednotlivcov, ktorí chcú pochopiť vplyv sociálnej spravodlivosti na spoločnosť.
⬤ Akademický tón môže byť pre bežných čitateľov náročný.
⬤ Niektorí čitatelia považovali argumenty za opakujúce sa alebo málo živé.
⬤ Optimistický pohľad autorov na liberalizmus riešiaci politiku identity sa môže niektorým kritikom zdať naivný.
⬤ Chýbajú konkrétne riešenia na boj proti prezentovaným problémom, čo u čitateľov hľadajúcich praktické rady vedie k pocitu zúfalstva.
(na základe 604 čitateľských recenzií)
Cynical Theories: How Activist Scholarship Made Everything about Race, Gender, and Identity--And Why This Harms Everybody
Wall Street Journal, USA Today a Publishers Weekly Bestseller
Times, Sunday Times a Financial Times Book of the Year Selection
Počuli ste už, že jazyk je násilie a že veda je sexistická? Čítali ste, že niektorí ľudia by nemali cvičiť jogu alebo variť čínske jedlo? Alebo ste sa dozvedeli, že byť obézny je zdravé, že biologické pohlavie neexistuje alebo že rasistami môžu byť len belosi? Ste z týchto myšlienok zmätení a čudujete sa, ako sa im podarilo tak rýchlo spochybniť samotnú logiku západnej spoločnosti?
Helen Pluckroseová a James Lindsay v tomto skúmavom a neohrozenom zväzku dokumentujú vývoj dogmy, z ktorej tieto myšlienky vychádzajú, od jej hrubého pôvodu vo francúzskom postmodernizme až po jej zdokonalenie v aktivistických akademických oblastiach. Dnes je táto dogma rozpoznateľná rovnako podľa jej účinkov, ako je kultúra zrušenia a sociálno-mediálne dogmy, ako aj podľa jej princípov, ktoré sú v mainstreamových médiách príliš často prijímané ako axióma: poznanie je sociálny konštrukt; veda a rozum sú nástrojmi útlaku; všetky ľudské interakcie sú miestom utláčateľskej hry o moc; a jazyk je nebezpečný. Ako varujú Pluckrose a Lindsay, nekontrolované šírenie týchto protiosvietenských názorov predstavuje hrozbu nielen pre liberálnu demokraciu, ale aj pre modernitu ako takú.
Pluckrose a Lindsay uznávajú, že je potrebné spochybniť samoľúbosť tých, ktorí si myslia, že spravodlivá spoločnosť bola plne dosiahnutá, ale zároveň rozoberajú, ako táto často radikálna aktivistická vedecká práca spôsobuje oveľa viac škody ako úžitku, a to aj marginalizovaným komunitám, ktoré sa snaží obhajovať. Podrobne opisujú aj jej znepokojujúco nedôslednú a neliberálnu etiku. Dochádzajú k záveru, že len vďaka správnemu pochopeniu vývoja týchto myšlienok môžu tí, ktorí si cenia vedu, rozum a dôsledne liberálnu etiku, úspešne čeliť tejto škodlivej a autoritárskej ortodoxii - na akademickej pôde, v kultúre i mimo nej.