Knihou správania pre mladé dámy autorka otvára typ písania, ktorý bol v anglistike zanedbávaný.
Tento typ textu osemnásteho storočia bol interpretovaný ako bratský typ poradenského textu v duchu epochy čestnosti. Od vydania knihy Mary Wollstonecraftovej Vindication of the Rights of Women (1792) sa však knihy správania pre ženy považujú za návod na neúprimnosť.
Autorka rieši tento rozpor tým, že jedenásť textov podrobuje postupu pozorného čítania s ohľadom na zastúpenie a význam kategórie správania úprimnosť. Ukazuje, ako knihy o správaní inštrumentalizujú rady o úprimnosti ako pedagogickú hrozbu: Tým sa z čitateľky stáva agentka vlastnej výchovy k rolovo konformnému správaniu, a tým sa vyvracia výchovný a emancipačný potenciál ženskej úprimnosti.
