Coleridge ako básnik a náboženský mysliteľ

Pôvodný názov:

Coleridge as Poet and Religious Thinker

Obsah knihy:

V devätnástom storočí existoval určitý rozkol medzi tými, ktorí Coleridgea čítali ako náboženského mysliteľa, a tými, ktorí ho čítali ako básnika. Aj v súčasnosti je pre čitateľov a kritikov ťažké nebrať do úvahy jeden aspekt jeho diela a nevylučovať druhý.

David Jasper tu uvažuje o Coleridgovi ako o básnikovi, literárnom kritikovi, teológovi a filozofovi a vidí v ňom reprezentatívne miesto v európskom a anglickom romantickom myslení o poézii, náboženstve a úlohe umelca. Jeho prvé diela sú úzko spojené s jeho zrelým náboženským a kritickým myslením a jeho najväčšie básne, "Kubla Khan", "The Rime of the Ancient Mariner" a óda "Dejection", sú nevyhnutnou predohrou k prozaickým dielam stredného obdobia Coleridgeovho života. Sebareflexia procesov tvorby poézie a umenia, najmä v Biographia Literaria, je dôležitým vývojom Coleridgeovho zmyslu pre vzťah konečného k nekonečnému prostredníctvom inšpirácie básnika.

Pozornosť venovaná povahe inšpirácie, imaginácie a irónie v tvorivom písaní vedie priamo k jeho neskorším diskusiám o potrebe človeka po božskom vykupiteľovi a o povahe božského zjavenia. V neskoršej poézii sa venuje pozornosť téme sebareflexie, v ktorej je duchovný rast neoddeliteľnou súčasťou básnického vývoja, pričom sa navzájom vyvažujú.

Záverečná časť knihy sa zaoberá Coleridgeovou neskoršou prózou a spája jeho úvahy o poézii s epistemológiou, ktorú sa naučil najmä od Kanta a Fichteeho v diskusii o zjavení a radikálnom zle. V závere je Coleridgeov náboženský postoj zhrnutý prostredníctvom neskorých a doteraz nepublikovaných zápisníkov a fragmentárnych zvyškov dlho plánovaného Opus Maximum.

Posledná kapitola spája Coleridgea s novšou diskusiou o povahe inšpirácie, básnickej a božskej, ktorá vychádza z Bamptonových prednášok Austina Farrera The Glass of Vision.