Čo je to židovský klasik: Eseje o osobnom hlase a disciplinárnej politike

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

What Is a Jewish Classicist?: Essays on the Personal Voice and Disciplinary Politics

Obsah knihy:

V posledných rokoch žiadna otázka neotriasla akademickou obcou a jej úlohou v spoločnosti tak ostro ako personálna politika jej inštitúcií: kto má prístup k vzdelaniu? Ako to, kto ste, mení to, čo študujete a ako sa tomu venujete? Ako sa vo vedeckej práci odráža politika spoločnosti - ako by sa mala odrážať? Tieto nové eseje od jedného z najznámejších bádateľov antického Grécka ponúkajú osviežujúci a provokatívny príspevok do týchto diskusií.

V knihe Čo je to židovský klasik? sa analyzuje, akú úlohu zohráva osobný hlas vedca vo vedeckej práci, ako sa náboženstvo a kultúrna identita prejavujú v rámci akademickej disciplíny a ako je preklad, ktorý je jadrom každého zaoberania sa antickou literatúrou, transformačnou praxou. Aktuálna, pútavá, objavná kniha otvára ostrý a osobný pohľad na to, ako a prečo sa štúdium antiky stalo takým bojiskom v súčasnej kultúre.

Prvá esej sa zaoberá tým, ako akademici môžu a majú hovoriť o sebe a ako takáto pozicionalita ovplyvňuje prácu vedca - môže niekto rozprávať svoj vlastný príbeh s dostatočným sebavedomím, sofistikovanosťou a starostlivosťou? Druhá esej, ktorá dala knihe názov, pristupuje k disciplíne viac sociálno-antropologicky a pýta sa, ako jej vzorce inklúzie a exklúzie, jej stratégie identifikácie a uznania prispeli k formovaniu disciplíny klasiky. Toto úvodné pátranie otvára fascinujúcu históriu zmien - ako boli Židia dlhé roky vylúčení z tejto disciplíny, ale postupne po druhej svetovej vojne sa do nej ľahšie asimilovali. To zasa vyvoláva zložité otázky o súčasnom zameraní na rasu a farbu pleti ako určujúce aspekty osobnej identifikácie a o tom, ako akademické prostredie odráža alebo prispieva k širšej politike spoločnosti. Tretia esej si vyberá iný historický prístup a pozerá sa na infraštruktúru alebo technológiu disciplíny prostredníctvom jednej z jej neoddeliteľných a rokmi overených praktík, a to prekladu. Rozoberá, že preklad zďaleka nie je len technikou, ale transformačnou činnosťou, ktorá pomáha každému klasikovi stať sa tým, čím je. Každá generácia totiž potrebuje svoje vlastné preklady, pretože každá doba nanovo definuje svoj vzťah k antike.