Čo človek urobil z človeka

Pôvodný názov:

What Man Has Made Of Man

Obsah knihy:

Čo človek urobil z človeka. OBSAH: Prednáška i. VZNIK VEDY V MODERNOM SVETE 3 Prednáška 2. POSTAVENIE PSYCHOLÓGIE VO FILOZOFII A MEDZI PRÍRODNÝMI VEDAMI 31 PREDNÁŠKA 3. DEJINY PSYCHOLÓGIE 61 PREDNÁŠKA 4. PSYCHOANALÝZA AKO PSYCHOLÓGIA 94 DOPLŇUJÚCE POZNÁMKY 124 EPILOG 235 ZOZNAM ZÁKLADNÝCH POZNÁMOK 245 vu ÚVOD DR. FRANZ ALEXANDER. Je nezvyčajné písať úvod ku knihe autora, ktorého závery, prístup k jeho problémom a celý pohľad sú diametrálne odlišné od záverov autora úvodu. Prečo som teda prijal návrh pána Adlera napísať úvod k jeho knihe a prečo ma o to pán Adler požiadal, sú otázky, ktoré si vyžadujú vysvetlenie. Okolnosti, za ktorých tieto štyri prednášky vznikli, objasnia tento para dox. Pri dlhodobom zapojení sa do psychoanalytického vyučovania a klinického štúdia som postupne dospel k presvedčeniu, že v tomto odbore, ako aj v iných, kde študenti používajú vysoko štandardizovaný technický postup a sú pohltení najmä minucióznym pozorovaním faktov, skrátka vo všetkých prevažne empirických oblastiach, majú študenti sklon strácať perspektívu voči vlastnej práci. Toto presvedčenie siaha do tých prvých dní, ktoré som strávil ako výskumný pracovník vo fyziológii v experimentálnom laboratóriu.

Tam som sa prvýkrát zoznámil s charakteristickou mentalitou moderného vedeckého výskumu. Tam som spoznal mravy a cnosti moderného výskumu a prvýkrát som spoznal nebezpečenstvo, ktoré hrozí súčasnému vedeckému pracovníkovi. Toto nebezpečenstvo sa neobmedzuje len na vedecké laboratóriá, je to všeobecný problém súčasnej doby. Človek, vynálezca stroja, sa stal otrokom stroja a vedec, ktorý vyvinul vysoko sofistikované metódy skúmania, sa stal nie pánom, ale otrokom svojho laboratórneho vybavenia. Došlo k extrémnej špecializácii záujmov a mechanizácii činnosti a skotómu pre podstatné veci, vyvinula sa naivná viera v magickú všemocnosť konkrétnych technických postupov, ktorá vedie k rutinnému, často sterilnému ponoreniu sa do detailov bez záujmu o širšie súvislosti alebo ich pochopenia. Bez preháňania možno povedať, že v mnohých vedeckých centrách nie záujem o určité základné problémy, ale náhodné vlastníctvo nejakého nového prístroja usmerňuje výskumnú prácu, zavedie sa nová laboratórna technika, ktorá sa šíri ako f ad do všetkých laboratórií a potom sa všade vyberajú problémy, ktoré možno touto novou technikou alebo prístrojom riešiť. Vedecký záujem o základy sa stráca, výskum je diktovaný viac-menej náhodne technickým vybavením, ktoré majú pracovníci k dispozícii.

Takýto postoj musí nevyhnutne viesť k tej karikatúre vedeckej etiky, ktorá sa podozrievavo pozerá na všetko, čo zahŕňa rozum, a nie iba pozorovanie, a pohŕda teóriami, nehovoriac o hypotézach, ktoré ešte nie sú dokázané. Existuje naivné zbožňovanie čistých faktov, ktoré sú zhromaždené bez akýchkoľvek vedúcich myšlienok. Psychoanalýza je vysoko empirická oblasť, v ktorej je študent vystavený extrémnej rozmanitosti pozorovaní a v istom zmysle jedinečným faktom, keďže každý pacient predstavuje jedinečnú kombináciu spoločných prvkov. Dnes psychoanalytický klinik prechádza zdravou reakciou proti súčasnému množstvu teórií a zovšeobecnení. Je v procese prijímania mentality prírodovedca a preberá všetky cnosti a slabosti našej éry laboratórneho výskumu. Podobne ako jeho ostatní klinickí kolegovia aj on používa vysoko štandardizovanú a rafinovanú techniku, ale platí vysokú cenu za svoju technickú zručnosť, ktorú postupne stráca, stráca nadhľad a správny úsudok, pokiaľ ide o platnosť a obmedzenia jeho techniky a vedeckej práce vôbec...