Recenzie čitateľov
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 3 hlasoch.
Pôvodný názov:
Cixous, Irigaray, Kristeva: The Jouissance of French Feminism
Obsah knihy:
CIXOUS, IRIGARAY, KRISTEVA.
JOUISSANCE FRANCÚZSKEHO FEMINIZMU.
Kelly Ives.
Táto kniha je poetickou štúdiou troch francúzskych feministiek, Luce Irigaray, Julie Kristevy a Hlne Cixous, "svätej trojice" francúzskeho feminizmu. Cixous, Luce Irigaray a Kristeva vytvorili jedny z najinšpiratívnejších, najprenikavejších a najosvetľujúcejších textov o súčasnom feminizme a filozofii.
POZNÁMKA AUTORA: Kelly Ivesová píše: "Dúfam, že sa mi podarí sprostredkovať trochu inšpirácie a vzrušenia, ktoré ich dielo vzbudzuje. Tieto tri feministky/ filozofky/ rečníčky/básničky sú mimoriadne obohacujúce. Ich texty sú inšpirujúce a neobmedzujú sa na to, že majú povedať jednu alebo dve veci. Skôr naopak, hovoria veľa a o mnohom. Niekedy píšu veci, ktoré sú poburujúce, inokedy sú neuveriteľne, pálčivo dojímavé.
ÚRYVOK Z ÚVODU.
Hlne Cixous, Luce Irigaray a Julia Kristeva majú rôzne spôsoby písania. Niekedy píšu triezvym tónom kultúrneho kritika, filozofa alebo psychoanalytika. Majú ostré feministické hlasy (Cixous a Irigaray viac ako Kristeva). Sú to spôsoby osobných spomienok. V rozhovoroch majú uvoľnený, neformálny modus. A čo je najsilnejšie, majú lyrické módy. Takto Cixousová, najviac "poetická" z tejto trojice, prerazí do vizionárskeho, ultralyrického spôsobu písania.
Aj Luce Irigarayová prechádza, menej často ako Hlne Cixousová, z kritickej formy do lyrickej. V diele ako "Keď naše pery hovoria spolu" tak Irigarayová napíše poetické vety typu "Pobozkaj ma. Dve pery pobozkajú dve pery a otvorenosť je opäť naša". Ide o takýto druh vety, ktorý sa u väčšiny kultúrnych teoretikov nikdy neobjaví mimo úvodzoviek. Nenájdeme Jacquesa Derridu, Jacquesa Lacana, Gillesa Deleuza, Jeana Baudrillarda, Michaila Bachtina, Michela Foucaulta, Rolanda Barthesa alebo Jeana-Paula Sartra, ktorí by často písali "pobozkaj ma".
Hlne Cixous, Luce Irigaray a Julia Kristeva sa od mnohých kultúrnych teoretikov a filozofov odlišujú osobným, spovedným a poetickým spôsobom písania, v ktorom sa priamo obracajú na čitateľa ako na druhého, na "ty" v dôvernom vzťahu. Derrida, Foucault, Baudrillard a Jakobson sú takto osobní len zriedka, ak vôbec.
