Chan Before Chan: Meditácia, pokánie a vizionárska skúsenosť v čínskom budhizme

Recenzie čitateľov

Kniha predstavuje dôležitú štúdiu o dejinách budhistickej meditácie v Číne, pričom sa zameriava najmä na vývoj okolo rokov 400 a 700 n. l. Predstavuje diferencovaný pohľad na praktiky a dostupnosť meditácie v rôznych kultúrach budhizmu.

Kniha sa považuje za dôležitý príspevok k pochopeniu raných budhistických praktík a je oceňovaná pre svoju vedeckosť. Zdôrazňuje rozmanitosť a dostupnosť meditačných praktík v budhizme a odhaľuje, že praktizujúcim boli k dispozícii jednoduché aj zložité formy.

V texte sa nesprávne používa pojem „elita“ v súvislosti s meditačnými praktikami, čo naznačuje možný zavádzajúci pohľad na dostupnosť. Existuje tiež obava, že diskusia nemusí adekvátne odrážať vzájomné vplyvy a výmenu medzi rôznymi budhistickými tradíciami v prvých storočiach.

(na základe 2 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Chan Before Chan: Meditation, Repentance, and Visionary Experience in Chinese Buddhism

Obsah knihy:

Čo je budhistická meditácia? Čo sa deje - a čo by sa malo diať - za zatvorenými alebo sklopenými viečkami Budhu alebo budhistického adepta sediaceho v meditácii? A akým spôsobom a s akým cieľom boli odpovede na tieto otázky dôležité pre samotných budhistov? Táto kniha, zameraná na ranostredovekú Čínu, sa zaoberá týmito otázkami prostredníctvom kultúrnych dejín najstarších tradícií budhistickej meditácie (čan) pred vznikom školy čchan (zen) v ôsmom storočí. V ostrom kontraste s tým, čo sa stalo typickým pre neskoršiu školu čchan, pristupovali raní čínski budhisti k starobylej budhistickej meditačnej praxi predovšetkým ako k spôsobu, ako získať prístup do sveta záhadných, ale potenciálne zmysluplných vizionárskych zážitkov.

V knihe Chan Before Chan Eric Greene oživuje tento prístup k meditácii, pričom sa zameriava na to, ako stredovekí čínski budhisti interpretovali svoje vlastné vizionárske zážitky a zážitky iných a akú autoritu im pripisovali. Na základe hagiografie, rituálnych príručiek, materiálnej kultúry a mnohých doteraz zriedkavo študovaných meditačných príručiek preložených z indických zdrojov do čínštiny alebo vytvorených v Číne v roku 400 Greene tvrdí, že v tomto období meditácia a jej ovládanie po prvýkrát zaujali skutočné miesto v čínskom budhistickom sociálnom svete. Dedičia širších tradícií, ktoré sa šírili v Indii a Strednej Ázii, ranostredovekí čínski budhisti chápali "čan" ako niečo, čo vyvoláva zvláštny stav vizionárskej citlivosti.

Konkrétne vizionárske zážitky, ktoré boli výsledkom meditácie, sa chápali ako veci, ktoré potom mohol kvalifikovaný majster interpretovať ako ukazovatele čistoty alebo nečistoty sprostredkovateľa. Budhistická meditácia, hoci bola elitnou disciplínou, ktorú vykonával len malý počet samotných čínskych budhistov, bola teda v praxi a v teórii konštitutívne integrovaná do kultových svetov veštenia a "pokánia" (chanhui), ktoré boli také dôležité v rámci celého stredovekého čínskeho náboženského sveta.