Cenzori v práci: Ako štáty formovali literatúru

Recenzie čitateľov

Kniha prináša vedecké skúmanie cenzúry vo Francúzsku, Indii a vo východnom Nemecku a ukazuje, ako rôzne režimy kontrolovali literárne vyjadrovanie. Kombinuje podrobné prípadové štúdie s pohľadom na byrokraciu cenzúry a jej vplyv na literatúru.

Autor ponúka fascinujúce prípadové štúdie, premyslené postrehy a závažné argumenty o cenzúre. Je dobre preskúmaná a predstavuje diferencovaný pohľad na cenzorov ako na kompetentných a oddaných jednotlivcov, a nie ako na zjednodušených vykonávateľov. Písanie je pútavé a sprístupňuje zložité témy.

Kniha sa opiera o obmedzený počet prípadových štúdií, čo môže viesť k prílišnému zovšeobecňovaniu. Ide o vedeckú prácu, ktorá nemusí osloviť bežných čitateľov, čo môže obmedziť jej publikum. Niektorí čitatelia môžu považovať podrobné skúmanie byrokratických procesov za nudné.

(na základe 7 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Censors at Work: How States Shaped Literature

Obsah knihy:

Robert Darnton s neuveriteľnou schopnosťou oživiť minulosť znovu vytvára tri historické svety, v ktorých cenzúra formovala literárny prejav osobitým spôsobom.

Vo Francúzsku osemnásteho storočia cenzori, autori a kníhkupci spolupracovali pri tvorbe literatúry, pričom sa pohybovali v zložitej kultúre kráľovských privilégií. Aj keď kráľovskí cenzori zakázali diela Voltaira, Rousseaua a ďalších slávnych osvietenských spisovateľov, sám hlavný cenzor inkuboval Diderotovu veľkú Encyklopédiu tým, že ukrýval dokumenty zakázaného projektu vo svojom parížskom mestskom dome. Vzťahy na dvore prevážili v starom režime nad zásadami.

Britský Rádž, ktorým otriaslo povstanie Sepoyov v roku 1857, začal rozsiahle sledovanie všetkých aspektov indického života vrátane jeho literárnej tvorby. Po rokoch rozhorčenie, ktoré vyvolalo rozdelenie Bengálska, viedlo Rádž k tomu, aby tieto poznatky využil. V snahe potlačiť indické publikácie, ktoré považovali za poburovateľské, Briti organizovali pojednávania, na ktorých za literárnu kritiku vynášali tresty väzenia. Ich snaha o spojenie imperiálnej moci a liberálnych zásad živila rastúcu indickú opozíciu.

V komunistickom Východnom Nemecku bola cenzúra súčasťou straníckeho programu inžinierstva spoločnosti. Za neoznačenými dverami kancelárií na ulici Clara-Zetkin vo východnom Berlíne cenzori vypracúvali ročné plány pre literatúru na základe rokovaní s vysokými straníckymi funkcionármi a prominentnými spisovateľmi. Systém, ktorý bol taký všadeprítomný, že sa autorom usadil v hlavách ako autocenzúra, zanechal v národnej literatúre viditeľné jazvy.

Vďaka zakoreneniu cenzúry v konkrétnych dejinách nám Darntonova objavná štúdia umožňuje jasnejšie uvažovať o snahách o kontrolu prejavu v minulosti a súčasnosti.